BRATISLAVA 23. novembra (WEBNOVINY) – Dlhová brzda prejde zrejme rokovaním v parlamente v skrátenom konaní. Dočasný kabinet Ivety Radičovej totiž v stredu schválil návrh na skrátené legislatívne konanie v prípade ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti s odôvodnením, že je to potrebné vzhľadom na hroziace značné hospodárske škody v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou a finančnou krízou.
Aktuálna ekonomická situácia si podľa vlády vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k zmierneniu dopadov finančnej krízy v krajinách eurozóny a k stabilizácii menového a ekonomického systému eurozóny, s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky. „Vzhľadom k uvedenému je potrebné urýchlene prijať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti,“ konštatuje sa v návrhu, ktorý v stredu ministri odsúhlasili.
Dôveryhodnosť u veriteľov
Podľa ministra financií Ivana Mikloša je schválenie ústavného ohraničenia dlhu a ďalších opatrení obsiahnutých v zákone o rozpočtovej zodpovednosti zásadne dôležitý krok pre udržanie dôveryhodnosti v očiach veriteľov. Zopakoval, že je to jedným zo štyroch predpokladov, aby sa Slovensko vedelo na finančnom trhu financovať. Ďalšími sú dodržanie tohtoročného deficitu 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), zníženie deficitu v budúcom roku minimálne na 4,6 % HDP a dodržanie záväzku skresať deficit pod 3 % v roku 2013. „Som veľmi rád, že sa nám podarilo zákon presadiť a verím, že bude schválený v Národnej rade SR ešte v tomto roku,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády Mikloš.
Široká politická podpora
Predstavitelia všetkých šiestich parlamentných strán návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti po mesiac trvajúcej verejnej diskusii predložili do Národnej rady SR pred dvoma týždňami. Široká politická podpora návrhu je podľa súčasných parlamentných strán pritom jasným signálom, že Slovensko pristupuje k riadeniu verejných financií zodpovedne a odmieta nastúpiť na cestu k vysokej zadlženosti.
Návrh ústavného zákona pozostáva zo štyroch hlavných oblastí, a to samotnej dlhovej brzdy, teda ústavného ohraničenia maximálnej výšky verejného dlhu, zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidiel pre transparentnosť vo verejných financiách a tiež pravidiel a obmedzení pri hospodárení samospráv.
Sankčný mechanizmus
Návrh počíta aj s automatickým sankčným mechanizmom, ktorý sa má postupne spúšťať už od hranice 50 % hrubého domáceho produktu. Už pri tejto hranici by musel minister financií parlamentu vysvetľovať nárast dlhu a navrhnúť opatrenia na zmenu trendu. Pri úrovni 53 % výkonu ekonomiky by bola vláda nútená prijať balík opatrení na zníženie dlhu a tiež si zmraziť platy. Pri úrovni 55 % už by na rad prišlo automatické trojpercentné viazanie výdavkov a zmrazenie výdavkov v rozpočte na nasledujúci rok s výnimkou financovania eurofondov.
Pri dosiahnutí hranice 57 % hrubého domáceho produktu by bola vláda povinná predložiť vyrovnaný rozpočet a pri dosiahnutí dlhu na úrovni 60 % výkonu ekonomiky by musel kabinet požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Kľúčovým údajom pre potreby tohto zákona má byť pritom úroveň verejného dlhu, ktorú každý rok notifikuje európsky štatistický úrad Eurostat. V minulom roku slovenský verejný dlh stúpol z 35,4 % hrubého domáceho produktu na 41 % výkonu hospodárstva.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Návrh počíta aj so založením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Hlavnou úlohou novej nezávislej inštitúcie by malo byť posilnenie transparentnosti rozpočtového procesu. Rada by mala každoročne zverejňovať správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, vyhodnotiť plnenie rozpočtových pravidiel a pravidiel transparentnosti za predchádzajúci rok ako aj monitorovať a vyhodnocovať aktuálny vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Dôležitou úlohou novej inštitúcie by malo byť aj vypracovanie nezávislých stanovísk ku kľúčovým legislatívnym návrhom. Rada by mala mať troch členov a štíhly analytický tím. Funkčné obdobie člena by malo byť sedemročné a neobnoviteľné. Rozpočet rady by mal byť financovaný z rozpočtu Národnej banky Slovenska.
Nový fiškálny rámec popísaný v návrhu je založený na koncepte čistého bohatstva a obsahuje aj ďalšie pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Odbornosť makroekonomických a daňových prognóz v rozpočte by mala byť garantovaná dvoma výbormi. Okrem toho rozpočet a štátny záverečný účet by mali obsahovať konsolidovanú bilanciu, čisté bohatstvo, implicitné a podmienené záväzky, informáciu o hospodárení štátnych podnikov alebo napríklad daňové výdavky.
Návrh okrem prvej verzie, ktorú predkladatelia prezentovali začiatkom októbra, už obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa samospráv. Tie sú výsledkom mesačných rokovaní a kompromisov zo strán predkladateľov, vlády a aj samospráv. Ministerstvo financií SR sa napríklad po týchto rokovaniach vzdalo myšlienky zavedenia daňového mixu pri financovaní samospráv, samosprávy zase súhlasili so svojou účasťou v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.
Finančná pokuta pre samosprávy
Výsledná dohoda medzi zainteresovanými stranami tak znamená, že štát nebude zachraňovať samosprávy, ktoré sa dostali do platobnej neschopnosti, na druhej strane však bude musieť zabezpečiť zodpovedajúce finančné prostriedky pri presune nových kompetencií na samosprávu. Novým prvkom je finančná pokuta pre tie samosprávy, ktoré so svojím dlhom prekročia hranicu 60 % skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Návrh zákona má podporu predstaviteľov miest, obcí ako aj samosprávnych krajov.
Účinnosť zákona sa predpokladá od 1. marca 2012 s výnimkou niektorých ustanovení týkajúcich sa samospráv.
