- aktualizované 18. septembra, 16:13
Čisté príjmy pracujúcich a živnostníkov sa od budúceho roku zvýšia. Národná rada SR totiž schválila návrh poslancov za Most-Híd, ktorým sa zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane.
Ide o samosprávami kritizovanú novelu zákona o dani z príjmov, ktorou sa na jednej strane zvýšia čisté príjmy pracujúcich, na druhej strane ukráti rozpočty samospráv o zhruba 150 mil. eur ročne.
Celý výnos dane z príjmov fyzických osôb totiž putuje v rámci fiškálnej decentralizácie do rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Schválenú novelu ešte musí podpísať prezidentka.
Novela z dielne koaličného Mosta-Híd pritom zvyšuje nezdaniteľnú časť základu dane od budúceho roka zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima.
Negatívny dopad pre samosprávy
Fyzické osoby by si tak za rok 2020 mohli zo základu dane odpočítať sumu 4 414,20 eura, kým v tomto roku bola ročná výška nezdaniteľného minima na úrovni 3 937,34 eura.
V konečnom dôsledku tak daň z príjmov zamestnancov a živnostníkov môže klesnúť aj o viac ako 90 eur za rok. Konkrétny dopad však závisí od výšky príjmu konkrétneho daňovníka. Účinnosť návrhu sa navrhuje od budúceho roku.
Malí podnikatelia a živnostníci zaplatia nižšie dane, rozhodujúci bude ročný obrat
Predstavitelia samospráv však pre negatívny dopad na ich rozpočty o tejto novele hovoria ako o podraze zo strany poslancov parlamentu. Argumentovali okrem iného vysokým investičným dlhom na cestnej infraštruktúre, či nevyhnutnými investíciami do starostlivosti o seniorov.
Taktiež pripomínali, že štát presúva na samosprávy stále ďalšie kompetencie, pričom nezabezpečuje ich finančné krytie. Poslancov preto vyzývali, aby návrh v pléne nepodporili. Most-Híd však oponoval, že návrh je pripravený tak, aby samosprávam oproti minulosti príjmy neklesali a zároveň sa znižujú dane pre pracujúcich.
Štátu odvádzajú viac peňazí
Predkladatelia pritom odôvodnili svoj návrh aj tým, že pomalým zvyšovaním nezdaniteľnej časti základu dane dochádza k takzvanému tichému zdaňovaniu a pracujúci tak napriek nezmeneným sadzbám dane z príjmu odvádzajú štátu viac.
V súčasnosti vďaka tomuto fenoménu už dokonca platia dane aj ľudia poberajúci minimálnu mzdu. Na kritiku samospráv reagovali aj tým, že kým za posledných päť rokov príjmy samospráv stúpli o 50 %, príjmy pracujúcich iba o štvrtinu.
Pri zvýšení minimálnej mzdy na 580 eur ministerstvo práce argumentuje vývojom za roky 2018 a 2019
Poslanci parlamentu pri prerokúvaní návrhu v pléne taktiež naznačovali, že práve pre priame napojenie rozpočtov samospráv na výnosy dane z príjmov fyzických osôb by bolo vhodné zreformovať systém fiškálnej decentralizácie a navrhnúť prechod na daňový mix.
Nevyhnutnosť zmien vo financovaní samospráv, ale taktiež v systéme prenesených kompetencií štátnej správy, avizujú už aj niektorí predstavitelia samotných samospráv, ktorí v blízkej budúcnosti plánujú predstaviť aj vlastné koncepčné návrhy.
Rozohrali neférovú hru
Predstavitelia Mosta-Híd sú pritom radi, že sa im návrh podarilo v parlamente prijať výraznou väčšinou, keď ho podporilo 122 zo 140 prítomných poslancov. Kritiku zo strany samospráv odmietajú.
„Rozohrali neférovú hru, pri uvádzaní čísel zavádzali, nehovoriac o tom, že voči vlastným občanom neprejavili ani štipku súcitu. Sme presvedčení, že ľudia vedia minúť tieto peniaze oveľa lepšie ako ktorýkoľvek politik,“ tvrdí poslanec za Most-Híd Tibor Bastrnák.
Ako doplnila Bastrnákova stranícka kolegyňa Irén Sárközy, Most-Híd pritom tento návrh nepripravil zo dňa na deň. „Máme to aj v programe a pripravujeme tento návrh roky,“ povedala na stredajšej tlačovej konferencii s tým, že sa pokúšali aj o rokovania so samosprávami, žiaden konštruktívny návrh nepredložili.
Sárközy zároveň hovorí, že roky sa vedelo, že systém je nastavený neférovo voči pracujúcim, že mzdy rastú rýchlejšie ako odpočítateľná položka a dochádza tým k tichému zdaňovaniu pracujúcich. Problémom však bolo, že až doteraz nikto nenabral odvahu, práve pre konflikt so samosprávou, nastavenie nezdaniteľnej časti základu dane meniť.