Máte za sebou prvé koncerty s pôvodnými členmi kapely Oceán. Aké bolo publikum?
Publikum bolo veľmi euforické. Na prvom koncerte v Prahe v Roxy to bolo veľmi silné. Väčšina fanúšikov si turné prejde po všetkých koncertoch, tí rozvibrujú náladu. Potom sú tam ľudia, ktorí sa idú pozrieť, či je to naozaj pravda a čo sa to vlastne deje, ale atmosféra je neuveriteľná.
Aké je zloženie súčasného publika Oceánu? Sú tam väčšinou starí skalní fanúšikovia alebo sa objavia aj mladí ľudia, ktorí boli ešte deťmi, keď kapela začínala?
Fanúšikovia boli spolu prepojení počas celých 18 rokov, keď Oceán nefungoval. Už majú svoje deti, ktoré obliekajú do čierneho. Hovoria si havrani. Tí obchádzajú všetky koncerty a Oceán je pre nich niečo ako lifestyle, životný zmysel. Potom sú ľudia, ktorí mali Oceán radi a prišli sa pozrieť, čo sa deje. Napríklad v Prahe som pozorovala, že je tam aj dosť mladých ľudí, čo je veľmi príjemné.
Ako vnímate svoje postavenie ako speváčky Oceánu?
Kedysi som spievala so skupinou Fiction, kde som účinkovala s bratmi Vozáryovcami a Mejlom Hlavsom. Oslovili ma, pretože už sme v minulosti spolupracovali. Mám aj svoj elektronický sólový projekt JI, takže už mám svoju platformu, svoju skúsenosť, čo mi pomáha aj pri fungovaní v Oceáne. Nemám potrebu napodobňovať, čo bolo v minulosti. Otvorila som sa tomu ako novej kapele. Do textov aj hudby som sa zamilovala. V dobe, keď bol Oceán na vrchole, som počúvala úplne inú hudbu. Keďže som z dediny, bol to metal. Pristupujem s pokorou k tomu, čo sa odohralo v minulosti, ale inak je to pre mňa nová vec.
Ako vás v tejto pozícii prijímajú fanúšikovia?
Je to strašne krehká vec, pretože Petr bol veľmi milovaný. Teraz tu nie je, odišiel a o to viac to ľudí bolí. Na jeseň sme v Prahe vo Hvězde vyskúšali taký test. Zahrali sme tri pesničky a prijatie mňa a comebacku Oceánu bolo veľmi srdečné. Pretože okolo toho bolo veľa špekulácií a je to naozaj veľmi krehké, mala som pocit, že hudba a Oceán zvíťazil nad špekuláciami a smútkom. Samozrejme, nemôžem ľuďom nikdy nahradiť to, čo bol Petr Muk, nie je to v mojej moci. Nemôžem z nich zmiesť ten smútok, pretože to je na nich samotných, či sú ochotní prijať niečo nové. A tými, čo ochotní sú, som prijímaná veľmi dobre. Sú aj reakcie, že to nie je ono. Na koncertoch ale cítim, že ľudia návrat Oceánu a hudbu milujú natoľko, že sa im to podarilo prekonať.
Petr Muk bol proti tomu, aby Oceán opäť fungoval. Dostávala sa k vám aj kritika za to, že obnovenie kapely bolo proti jeho želaniu?
Sú veci, ktoré ja ako interpret vnímam, ale nepúšťam ich do sveta hudby, pretože tam nepatria. Patrí tam moje vnútro a vnútro chlapcov. Ja sa týmito vecami nemôžem zaoberať, pretože sú deštruktívne. Na Facebooku existuje skupina – bez Petra Muka nie je Oceán. Tieto veci chápem a viem, že plno ľudí to nedokáže prehryznúť. Ale na druhej strane sú tu ľudia, ktorí si návrat Oceánu prajú a chodia na koncerty, kde sa dejú naozaj krásne veci. Ja o tom všetkom viem, ale vnímam to naozaj len zo strany hudby, pretože ponoriť sa do strachu a obáv nie je nič dobrého. Z toho som už vyrástla.
Ako ste sa k účinkovaniu v kapele dostali?
My sme sa s chlapcami poznali už skôr, z roku 1994 z kapely Fiction s bratmi Vozáryovcami, a s Petrom Kučerom sme sa stretávali, pretože tiež pochádzam z Českých Budějovíc. Dôvod, pre ktorý som do toho šla, stojí na základoch prežitia pekného hudobného obdobia, po ktorom sme zostali kamarátmi. Keď chceli, aby som v kapele spievala, cítila som z nich taký nesplnený chlapčenský sen. Keď sme hrali vo Fiction, Honza aj Dušan stále o Oceáne hovorili a stále v nich bolo niečo nedokončené. Keď som ich po prvý raz videla hrať v skúšobni, dýchlo to na mňa takou mystickou atmosférou. Mala som z toho dobrý pocit, cítila som, že je to dané. Hneď som sa postavila za mikrofón a začala som spievať.
Nedávno ste vydali live CD. Nebolo trúfalé sa do toho pustiť, keď kapela spolu tak dlho nehrala a vy ste pre ňu úplne novým prvkom?
šlo hlavne o vnútornú potrebu fanúšikov mať niečo nové. Stále počúvajú staré veci Oceánu a neustále zdieľajú na Facebooku to, čo bolo, čo bolo, čo bolo. Bola tam potreba vypočuť si niečo nové a mať niečo hmatateľné. Z tohto popudu vzniklo live CD. Samozrejme, že to bolo veľmi odvážne, pretože CD je z prvého koncertu, ale je v tom cítiť to pekné nervózne natešenie.
Jadrom aktuálneho turné sú staré hity Oceánu v nových úpravách. V čom spočívajú?
Je to modernejšie. Niečo sa mi prispôsobilo, aby sa mi dobre spievalo. Táto šnúra je ale predovšetkým spomienkou na ten starý Oceán. Takže sa ctia veci tak, ako boli.
Vznikla však aj nová pieseň Oceánu Odlesk tvůj, kde ste sa mohli prejaviť samostatne bez tieňu minulosti.
Producentom skladby je Armin Effenberger, ktorý mi robil sólový album a navyše je z kapely Cartonnage, ktorá predskakuje na celom turné, takže sme nejako vzájomne prepojení. Vzniklo to prirodzene, rýchlo a bez tlaku. Vôbec nebola v pláne, ale vznikla a tešíme sa z nej.
Čo bude nasledovať, keď sa skončí pocta minulosti. Budete pokračovať niečím novým?
Oceán chce stavať na nových veciach, chceme robiť novú tvorbu. Na budúci rok na jar máme v pláne urobiť nový album. Ako Dušan hovorí, uvidíme, či dožijeme. Uvidíme, ako budú ľudia reagovať, ako sa chlapcom bude chcieť, ako im to pôjde. Je to všetko veľmi otvorené a slobodné, páči sa mi, že v tom nie je žiadny tlak. Buď bude alebo nebude, ale plány tam sú.
A bude to aj naďalej synthpop?
Určite chceme pokračovať v synthpopovom žánri. Aranžmány a zvuky by ale mali byť ďaleko modernejšie.
Zhovárala sa Lenka Krnáčová
