Keď sa blížite k zámku Zruč nad Sázavou, pred očami sa vám otvorí romantická silueta vežičiek a cimburia, akoby vystrihnutá z rozprávky. Z diaľky sa v zeleni parku mihne aj Kolowratská veža – jeden z najstarších zachovaných prvkov pôvodného hradu. Až budete kráčať po kamennom nádvorí, možno budete mať pocit, že z niektorého okna vykukne komorná v dlhých šatách alebo barón so železničnou mapou v ruke.
„Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1328, kedy sa tu usadil mocný rod Kolowratov. Vtedy šlo o prakticky nedobytnú kamennú pevnosť,“ začína svoje rozprávanie sprievodca Ondřej Melcr. A práve Kolowratovci vtisli zámku prvú výraznú podobu – doplnili ho o niekoľko veží a obranné prvky, z ktorých sa niektoré zachovali do dnešných čias.
Od požiaru k zlatej ére
Osud sa k zámku nesprával vždy láskavo. Najtemnejší rok prišiel v roku 1781, keď obrovský požiar pohltil nielen interiéry, ale aj vzácny archív. Až o sto rokov neskôr sa nad Zručí začalo znovu blýskať na lepšie časy. Najprv tu český publicista Jan Stanislav Skrejšovský vykonal menšie barokové úpravy, no skutočnú zmenu priniesla až rodina Schebkov.
Barón Adolf Schebek, syn „Kráľa železníc“ Jána Schebka, v roku 1891 poveril architekta Jana Vejrycha, aby z nevýrazného renesančného areálu vytvoril romantické novogotické sídlo. Prestavba trvala do roku 1909 a výsledok môžete obdivovať dodnes.
Orchestrión starý vyše 160 rokov stále hrá
Len čo vstúpite do Zelenej jedálne, oči vám spočívajú na masívnom mosadznom lustre, ktorý váži štvrť tony. No táto miestnosť ukrýva viacero unikátov. Napríklad pôvodný svadobný servis Jana Schebka mladšieho a Claudie von Korff či strop posiaty ľaliami. „Šikmé ľalie patria rodu Schebkov a tie rovné zase rodu Korffových,“ vysvetľuje Melcr.
A ak si chcete vypočuť tóny z roku 1855, práve tu máte tú jedinečnú možnosť. Najstarší hrajúci orchestrión v Česku má dva výmenné valce a každý dokáže prehrať šesť pôvodných melódií. „Je to malá miestna rarita a zároveň jeden z najstarších hrajúcich orchestriónov v celej strednej Európe,“ hovorí sprievodca Ondřej Melcr, keď potiahne zlatú páku a nechá hudbu znova ožiť.
Barónkina kúpeľňa a ďalšie zvláštnosti
Jednou z najnetypickejších miestností je kúpeľňa manželky Adolfa Schebka, Emmy Schebek, so zapustenou vaňou, do ktorej vedú dva schody. „Na tú dobu to bolo inovatívne, ale malo to háčik – voda sa tu nikdy nezohriala na viac ako 18 °C. Hovorí sa, že slúžila skôr na kúpanie loveckých psov než barónke,“ smeje sa sprievodca. Odtoky z kúpeľne viedli na svah pod zámkom a voda často skončila na námestí Zruče. „Obyvatelia tejto časti Zruče potom vždy vedeli, čo sa na zámku deje, a že panstvo sa kúpe,“ dodáva Melcr. Čo bolo kameňom úrazu, že sa tu voda nikdy nezohriala na viac ako 18 °C? „Bol to kotol, ktorý je dodnes vidieť vo vedľajšej miestnosti. Tento kotol sa používal v lokomotívach. Zaviesť ho sem nechal barón Adolf Schebek a to z toho dôvodu, že bol fanatickým milovníkom železníc, ale tiež, aby ušetril na nákladoch, čo sa mu nakoniec veľmi nevyplatilo. Ono sa totiž po čase zistilo, že kotol je poškodený, preto nedokázal vodu zohriať na viac stupňov,“ prezrádza tajomstvo studenej vody sprievodca zámku Zruč nad Sázavou.
Zámok Žleby: Romantická brána do minulosti, kde sa zastavil čas
V pracovni baróna Adolfa Schebka nájdete americké kachle, dar za výstavbu železníc v Arizone, aj jeho cestovný lodný kufor – veľký ako malá skriňa. Barón získal titul priamo od cisára Františka Jozefa I. „A nebolo to kúpou, ale za zásluhy. To sa v tej dobe len tak nevidelo,“ podotýka Melcr.
Miestnosť s negatívnou energiou a jedinečným stropom
Ďalším klenotom je Maurský sál – miestnosť, ktorá spája zámockú knižnicu a čitáreň. „Maurský sál je turisticky veľmi obľúbená miestnosť, pretože veľa ezoterikov tu nameralo najviac negatívnu energiu, konkrétne v jednom z rohov. Prejavovalo sa to tak, že im brnela alebo svrbela ruka,“ opisuje Melcr. Strop zdobia arabské nápisy z rokov 1920 až 1922. „Popredný český arabista, profesor Luboš Kropáček, nám potvrdil, že maľba na strope je unikát, ktorý inde na českých ani slovenských pamiatkach nenájdete. Ale zároveň sa nám vysmial, pretože tie nápisy nedávajú žiadnu zmysluplnú vetu. Je to čisto dekoračné písmo,“ dodáva.
Malý či veľký okruh?
Zámok ponúka dva hlavné okruhy – malý (cca 40 minút) a veľký (cca 60 minút). Ten väčší zahŕňa aj výstup na 36 metrov vysokú vežu, odkiaľ sa vám naskytne pohľad na Sázavu, park aj starú mestskú zástavbu. Tiež tu môžete vidieť, ako fungujú hodiny vo veži. A ak ste tu s deťmi, nenechajte si ujsť tematické prehliadky s komornou Agátou či Svět kostiček a panenek v podkroví.
Park, ktorý rozpráva príbehy
Po prehliadke sa vydajte do rozľahlého anglického parku. Náučná stezka rytíře Miloty z Kolowrat vás prevedie štrnástimi interaktívnymi zastaveniami – od lukostreľby až po rybolov. A kto splní úlohy, môže si odniesť čestnú odmenu.
Park je ideálny na piknik, romantickú prechádzku aj rodinné popoludnie. Deti určite ocenia priľahlé dopravné a detské ihrisko s guľôčkovou dráhou, mostíkmi a tunelmi.
Vedeli ste, že…?
- Na zámku sa natáčalo niekoľko filmov a seriálov vrátane „V zámku a podzámčí“, „První republika“ či najnovšia komédia s Bolkom Polívkom „Jak se nám to mohlo stát“.
- Točité schody v Maurskom sále kedysi viedli do horného poschodia knižnice a počas vojny do šatní pruských či nemeckých vojakov. Keby sme po týchto schodoch vyšli hore dnes, tak sa dostaneme na ekonomický odbor mesta.
- Schebkovský jedálenský stôl mal kedysi miesto až pre 24 hostí, dnes sa zachovali len štyri pôvodné stoličky.
- Predchodcom vodičského preukazu bol tzv. vůdčí list – originál baróna Adolfa Schebka na automobil Fiat môžete vidieť priamo v zámockej expozícii.
Prečo sa sem oplatí prísť
Zámok Zruč nad Sázavou nie je len o histórii – je o zážitku. Môžete tu stráviť celý deň, spojiť kultúru s vodáckym výletom, objaviť zákutia parku či sadnúť si na terasu zámockej kaviarne s pohárom vína. A možno sa pristihnete, že by ste tu pokojne ostali dlhšie.
„Čaro tohto miesta je v tom, že každý si tu nájde to svoje – deti dobrodružstvo, dospelí krásu a históriu,“ uzatvára Ondřej Melcr.
