Kedysi tu vznikli prvé dokumenty písané v maďarčine. Benediktínske arciopátstvo Pannonhalma v Maďarsku na polceste medzi Budapešťou a Viedňou je však pokrokový aj dnes.
Štyridsať rehoľných bratov benediktínov okrem tradičných duchovných úloh vedie v kláštore internátnu strednú školu s najlepšími výsledkami v Maďarsku, produkuje bylinkové čaje, podľa stáročných receptov vyrába bylinné likéry, čokoládové pralinky a levanduľový olej a v ich vlastných vínnych pivniciach dozreje 300 000 fliaš vína ročne.
Za stáročia, počas ktorých sa liečiteľstvu a výrobe pochúťok z prírodných surovín venujú, nazhromaždili obrovské množstvo poznatkov. Nebránia sa pokroku. Prevádzkujú elektráreň na biomasu a solárne panely. A keďže kláštor je od roku 1996 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, venujú sa v 21. storočí aj cestovnému ruchu. Kláštor ročne navštívi vyše stotisíc turistov.
Najstaršie knihy
Kláštor stál na tomto mieste, na hore svätého Martina, od roku 996. Vtedy sa tu na pozvanie zemského kniežaťa Gejzu usadili mnísi z Česka. Kráľ Štefan I. im neskôr udelil práva a privilégiá a priznal aj financie, aby mohli slúžiť ako kresťanská misia na východe Európy.
Ako plynuli storočia, kláštor sa rozrastal o nové budovy, ktoré za jeho múrmi teraz tvoria pestrú zmes architektonických slohov. Na mieste súčasného hlavného chrámu z 13. storočia sa predtým vystriedali až dva iné chrámy. Dolný kostol – krypta – z 13. storočia sa zachoval takmer neporušený.
To sa už nedá povedať o iných objektoch. Kláštor slúžil v stredoveku aj ako pevnosť a počas vojen boli mnohé jeho časti zničené.
Pýchou kláštora je knižnica s 360 000 knihami. Najstaršou knihou je rukopis biblie z 13. storočia, je tu uložených 30 kódexov z 13. až 16. storočia. Uchovávajú tu aj najstarší originálny rukopis v maďarčine – zakladajúcu listinu kláštora v Tihany z roku 1055.
Benediktínsky rád šíril medzi pohanskými kmeňmi na území Maďarska kresťanskú vieru a kultúru a svoj vplyv si udržal storočia. Až v roku 1786 ho cisár Jozef II. rozpustil a z kláštora v Pannonhalme urobil väzenie. Ukázalo sa, že to nebol dobrý nápad. O šestnásť rokov neskôr povolal cisár František II. mníchov späť.
Ako obohatiť ducha
Kláštor prišiel o všetko aj počas socializmu. Vinice benediktínskych mníchov zabrali úrady na takmer päťdesiat rokov a zapojili ich do plánovaného hospodárstva. Kláštor skupuje vinice naspäť. A keďže mnísi nie sú spokojní s úrovňou vinohradov, vysádzajú ich úplne nanovo. Vysadili už päťtisíc koreňov viniča.
V Pannonhalme produkujú hlavne biele vína. Všetky stoja za ochutnanie. Absolútna špecialitka je biele víno hemina. Patrón rádu mníchov z Pannonhalmy, svätý Benedikt, kedysi napísal: víno sa pre mníchov nehodí, ale nie je úplne na škodu. Podľa nepísaných pravidiel rádu si každý mních môže dať denne jednu heminu vína. No a koľko to vlastne je? V skutočnosti to nie je nijaká presná mierka. Je to množstvo, ktoré človeka priblíži k Bohu, ale neodpúta od neho samého. Množstvo, ktoré obohatí nášho ducha, ale neponíži nás.
Napriek všetkým superlatívom Pannonhalmy musí laický návštevník priznať, že najzaujímavejšou časťou opátstva sú moderné vínne pivnice, v ktorých môže absolvovať ochutnávku skvelých maďarských vín. Všetkým šoférom odporúčame odniesť si domov aspoň jednu fľašku.
