Mimi je Slovenka, ktorá žije na ostrove Bali, no učarovalo jej aj množstvo iných miest sveta, na ktoré sa vždy rada vracia. Inšpirujte sa jej cestovateľskými zážitkami, ktoré vás prinútia okamžite si zbaliť kufor a vydať sa na dobrodružnú cestu.
Tvojou srdcovkou je okrem iných miest aj Paríž. Máš v ňom svoje obľúbené miesta?
„Paríž je srdcovka a toto je prvá jar po mnohých rokoch, kedy som tento výlet vynechala. Navštevujem pravidelne aspoň dvakrát do roka. Samozrejme, že sa mi páčia všetky klasické pamiatky Paríža, no po tých mnohých rokoch nemám potrebu ich opätovných návštev dokola. Zbožňujem prechádzky na ostrove Saint Luis (ostrov na rieke Seine) sú tam úzke uličky s kopou kaviarničiek a lokálnych butikov.“
„Moja najobľúbenejšia reštaurácia je Tour d’Agent, má bohatú rodinnú históriu a podľa mňa najlepšiu vinnú pivnicu v celom Paríži. Ak však hľadáte niečo menej noblesné, potom to bude jednoznačne Le Vilaret, malá domáca reštaurácia nie je úplne v centre, ale výlet do jedenásteho okruhu Paríža určite stojí za to.“
Existuje miesto, okrem Bali, kde by si si vedela predstaviť svoj život?
„Nikdy som sa nad tým nezamýšľala. Nevidím sa na Bali do konca môjho života, obaja s manželom sme dosť dobrodruhovia a myslím, že príde deň kedy, destináciu zmeníme -možno to bude California, možno Európa.“
V Yellowstonskom národnom parku sa ti splnil jeden z tvojich cestovateľských snov. Mala si možnosť vidieť Grand Prismatic -najväčší horúci prameň na svete. Aký to bol pocit?
„Pocit doslova neopísateľný, ale ten ja mávam pomerne často. Všetky moje epedície ako to nazývam, sú úchvatné. Grand Prismatic bol sen z obrázku, ktorý doslova vyrazil môj dych. Určite patrí k miestam, kam by som sa chcela ešte raz v živote vrátiť.“
Minulý rok si mala možnosť pozrieť sa, ako vyzeralo stratené mesto Inkov – Machu Picchu. Čím ťa toto miesto uchvátilo?
„Peru bolo pre mňa obrovské prekvapenie, veľa som o tejto krajine dopredu neštudovala a to ma baví, spoznávať všetko za jazdy. Machu Picchu je rozprávka, tá príroda, ľudia, jedlo, atmosféra. My sme stúpali na vrchol stratenej dediny ešte za tmy, slnko vyšlo tesne pred vrcholom, ale počasie nám veľmi neprialo.“
„Celé Machu Picchu bolo zahalené v totálnej hmle. Až mi bolo do plaču chvíľku. Povedala som si, že sa nepohnem, pokiaľ hmla neustúpi. Našťastie prišiel vietor a pred nami sa zrazu ukázala celá tá nádhera. Až vtedy mi vyšli slzy.“
Expedícia na ostrov Lombok ti priniesla množstvo zážitkov. Podeľ sa s nami o pár z nich.
„Lombok je úplne iný ako Bali. Ľudia sú tam iní, príroda aj podmienky. Je nebezpečný a to sme si až tak neuvedomovali. Bolo nás päť a vydali sme sa na cestu v noci, trajekt nás vysadil v prístave krátko po jednej hodine nad ránom.“
„Najskôr sme sa rozhodli hľadať pláž, kde by sme mohli prenocovať. Po ceste však jedna z motoriek dostala defekt, mali sme obrovské šťastie v neštastí, že sme za úplnej tmy, na okraji džungle stretli domorodca, ktorý nám chcel pomôcť a nie naopak. Ubytovali nás na dvore miestneho šéfa dediny, schovali naše motorky s balinézskymi ŠPZ pred pirátmi a domáci dokonca ostali s nami spať vonku, aby nás chránili pred možným nebezpečím. Moc som v tú noc nenaspala, ale zato na tento zážitok nikdy nezabudnem. Motorku sme ráno opravili a vydali sme sa do bezpečnejšej časti ostrova.“
Už si precestovala viac ako 45 krajín sveta. Máš ešte stále svoj cestovateľský sen alebo si si ho už dávno splnila?
„Cestovať je stále kde a je toho ešte veľmi veľa, po čom moje cestovateľské srdce túži. Chystám sa na Kambodžu, Japonsko, Nový Zéland. V USA som navštívila zatiaľ iba 14 Národných parkov a je ich až 58 takže mám čo robiť.“
