V modernom svete, kde je rýchlosť považovaná za výhodu a neustála vyťaženosť za znak úspechu, sa vynímajú krajiny, ktoré sa vydali inou cestou. Bhután, Fínsko a Kostarika opakovane patria medzi štáty s najvyššou mierou spokojnosti a zároveň najnižšou úrovňou stresu obyvateľstva. Nejde o náhodu. Ich prístupy k práci, spoločenskému životu, vzdelávaniu, prírode aj štátnym politikám sú systematicky odlišné od západného modelu.
BHUTÁN: Malé kráľovstvo s veľkým dôrazom na duševnú pohodu
Bhután je jednou z mála krajín, kde je šťastie oficiálnym ukazovateľom kvality života. Už v roku 2008 ho bhutánska ústava zaradila medzi najvyššie ciele štátu. Index hrubého národného šťastia (GNH) je v Bhutáne dôležitejší ako HDP. Zahŕňa deväť dimenzií, vrátane psychického zdravia, rovnováhy medzi prácou a voľným časom, environmentálnej udržateľnosti a kvality vzťahov v komunite.
Politiky zamerané na rovnováhu, nie rast
- Vzdelávanie a zdravie sú bezplatné, čo výrazne znižuje ekonomický tlak na rodiny.
- Štát reguluje zahraničné investície, aby nevznikla nadmerná závislosť na globalizovanom trhu.
- Budhizmus ako dominantné náboženstvo zohráva významnú rolu pri formovaní kultúrnych hodnôt – dôraz na súcit, spokojnosť s málo a komunitný život sú zakorenené v každodennej realite.
Praktický dopad
Bhutánci pracujú v priemere menej hodín týždenne ako v rozvinutých krajinách, zároveň majú vyššiu úroveň komunitnej súdržnosti. Vzhľadom na pomerne nízky spotrebiteľský tlak (reklamy a komerčné médiá sú obmedzené) je kultúrne akceptovateľné žiť skromne a nenaháňať sa za materiálnymi statkami.
FÍNSKO: Spoločnosť dôvery a rovnosti
Fínsko bolo v rokoch 2018 – 2024 opakovane vyhlásené za najšťastnejšiu krajinu sveta podľa World Happiness Report. Kľúčové faktory, ktoré prispievajú k tejto spokojnosti, sú najmä dôvera v štátne inštitúcie, vysoký pocit bezpečia, dostupnosť služieb a silný dôraz na rovnosť.
Inštitucionálna stabilita a nízky stres
- Zdravotníctvo a školstvo sú na vysokej úrovni a bezplatné, čím sa eliminujú stresory, ktoré sú v iných krajinách bežné – napríklad vysoké školné alebo nepredvídateľné výdavky na lekára.
- Fínska kultúra netoleruje prepracovanosť – zákonom stanovená pracovná doba je prísne dodržiavaná a cezčasy sú skôr výnimkou.
- Podpora duševného zdravia je integrovaná do systému školstva aj zdravotnej starostlivosti. Prevencia vyhorenia je súčasťou pracovnej politiky.
Sociálne faktory
Fínska spoločnosť nevytvára silný tlak na výkon. Veľmi málo sa tu hodnotí spoločenský status cez majetok alebo profesiu. Kultúrne je preferovaná jednoduchosť, čestnosť a neformálnosť. Silný je aj vzťah k prírode – viac než 70 % krajiny tvoria lesy a pobyt v prírode je bežnou súčasťou každodenného života, bez ohľadu na počasie.
KOSTARIKA: Pokoj na každom kroku
Kostarika je jednou z najstabilnejších a najbezpečnejších krajín Strednej Ameriky. Je známa vysokou mierou ekologickej udržateľnosti, zrušením armády a filozofiou „pura vida“ – čo sa voľne prekladá ako „čistý život“. Tento spôsob myslenia preniká do všetkých oblastí spoločenského fungovania.
Systém založený na spolupráci a ekológii
- V roku 1948 bola zrušená armáda – ušetrené prostriedky sa presmerovali do zdravotníctva a školstva.
- Obnoviteľné zdroje pokrývajú 99 % potreby elektrickej energie – ide o jednu z ekologicky najudržateľnejších krajín sveta.
- Sociálna inklúzia je silná, s vysokou mierou komunitnej pomoci. Starostlivosť o starších členov spoločnosti je často riešená v rámci širšej rodiny.
Vplyv na kvalitu života
Kostarika má vyššiu priemernú dĺžku života ako USA, pričom výdavky na zdravotníctvo sú podstatne nižšie. Životné tempo je pomalšie, formálne procesy menej byrokratické a medziľudské vzťahy zohrávajú kľúčovú rolu.
Čo sa môžeme od týchto krajín naučiť?
Príklady Bhutánu, Fínska a Kostariky ukazujú, že pokojnejší, vyrovnanejší život nie je len otázkou šťastia, ale výsledkom konkrétnych rozhodnutí – osobných aj systémových. Z ich prístupu si môžeme vziať viac než len inšpiráciu. V prvom rade si treba uvedomiť, že životné tempo si do veľkej miery určujeme sami. Všetky tri krajiny ukazujú, že zníženie tempa neznamená zníženie kvality – práve naopak, vedie k väčšej spokojnosti, lepším vzťahom a nižšej miere stresu. Kľúčové je aj vytvorenie rovnováhy medzi prácou a voľným časom, ktorá v týchto krajinách nie je len teóriou, ale bežnou praxou.
Druhým silným prvkom je vzťah k prírode. Fíni, Bhutánci aj Kostaričania považujú prírodu za neoddeliteľnú súčasť každodenného života. Nie je len miestom oddychu, ale zdrojom duševnej rovnováhy, kultúrnej identity a fyzickej vitality. V našom regióne je potenciál pre podobný prístup vysoký – stačí zmeniť návyky, ako trávime voľný čas, a prehodnotiť, čo považujeme za „normálne“.
Dôležitá je aj úprava postoja k práci. Zatiaľ čo v mnohých západných spoločnostiach dominuje kult výkonu a neustáleho rastu, tieto tri krajiny kladú dôraz na zmysluplnosť, komunitu a osobnú pohodu. Učia nás, že nie je hanbou nebyť neustále zaneprázdnený, že práca nemusí určovať hodnotu človeka, a že dlhodobé duševné zdravie má vyššiu cenu ako krátkodobé výsledky.
Napokon ide aj o hodnotový systém spoločnosti – dôveru, súdržnosť a schopnosť stíšiť sa. Všetky tri krajiny ukazujú, že šťastie a pokoj nevznikajú len vďaka ekonomickým podmienkam, ale najmä vďaka tomu, ako si ľudia navzájom vytvárajú priestor, podporu a rešpektujú svoje limity. To je niečo, čo sa dá kultivovať v každej krajine – a aj v každej komunite či rodine.
