Na relatívne malej rozlohe ponúka Slovensko mimoriadne bohatstvo svetového významu. Šesť lokalít zapísaných do Zoznamu UNESCO rozpráva príbehy stredovekých banských miest, monumentálnych hradov, zachovaných dedín aj divokej prírody, ktorej sa ľudská ruka takmer nedotkla.Tento výber predstavuje to najcennejšie, čo Slovensko ponúka a zároveň dôvod, prečo tieto miesta zažiť na vlastné oči.
1. Banská Štiavnica
Banská Štiavnica je bývalé banské mesto zapísané v UNESCO v roku 1993 ako jedinečný príklad stredovekého centra ťažby drahých kovov. Mesto zohralo kľúčovú úlohu vo vývoji baníckych a hutníckych technológií v Európe. V 18. storočí tu vznikla prvá banská akadémia na svete.
Urbanistická štruktúra zachováva pôvodné meštianske domy, sakrálne stavby, renesančné aj barokové paláce. Okolie dopĺňa technický systém tajchov – umelých vodných nádrží využívaných na ťažbu. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Starý a Nový zámok, Kalvária, či Klopačka. Celý areál predstavuje prepojenie prírodného prostredia, inžinierskych riešení a mestskej architektúry.
Viete, že….
V Banskej Štiavnici fungoval prvý banský mechanizmus na svete poháňaný atmosférickým parným strojom, ktorý sem bol privezený z Anglicka už v roku 1722 — ešte predtým, než sa ujal v priemyselnej revolúcii.
2. Vlkolínec
Vlkolínec, zapísaný do UNESCO v roku 1993, je jednou z najzachovalejších tradičných podhorských osád strednej Európy. Nachádza sa v Národnom parku Veľká Fatra, v nadmorskej výške približne 718 metrov. Osada je výnimočná homogénnou zástavbou pôvodných zrubových domov z 18. a 19. storočia.
Väčšina budov má klasickú dvojpriestorovú dispozíciu a je usporiadaná pozdĺž hlavnej ulice. Nachádza sa tu aj drevená zvonica, studňa, sýpky a kostol Navštívenia Panny Márie. Osada nebola nikdy významne urbanisticky zmodernizovaná, čo prispelo k jej zachovaniu v pôvodnej podobe. Vlkolínec je stále obývaný a predstavuje živý príklad tradičného spôsobu života na slovenskom vidieku.
Viete, že….
Vlkolínec ako jediná slovenská obec nikdy nebola elektrifikovaná počas socializmu — elektrinu sem zaviedli až po zápise do UNESCO, čo výrazne prispelo k zachovaniu autentickej architektúry.
3. Spišský hrad
Spišský hrad patrí k najväčším hradným komplexom v strednej Európe a bol zapísaný do UNESCO v roku 1993. Nachádza sa nad mestom Spišské Podhradie v nadmorskej výške 634 metrov. Založený bol v 12. storočí a neskôr slúžil ako správne centrum Spišskej župy.
V jeho areáli sa nachádzajú zvyšky románskych aj gotických stavieb, vrátane paláca, kaplnky a veží. Areál hradu pokrýva viac ako 4 hektáre a poskytuje výhľad na široké okolie Spiša. Hrad je súčasťou širšieho kultúrneho komplexu, ktorý zahŕňa aj Spišskú Kapitulu a kostol v Žehre. Je významným symbolom politickej a vojenskej histórie regiónu.
Viete, že….
V roku 2003 tu archeológovia objavili najstarší románsky kamenný palác na Slovensku, datovaný do 12. storočia — šlo o prestížne sídlo uhorských kráľov, postavené v štýle západnej Európy.
4. Bazilika sv. Jakuba v Levoči
Bazilika sv. Jakuba, súčasť zápisu „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“ od roku 2009, sa nachádza priamo v historickom centre mesta Levoča. Ide o druhý najväčší kostol na Slovensku a významné pútnické miesto. Jej dominantou je gotický hlavný oltár sv. Jakuba, vyrezaný okolo roku 1508 Majstrom Pavlom z Levoče, s výškou 18,6 metra – najvyšší drevený gotický oltár na svete.
Kostol má viacero zachovaných gotických, renesančných aj barokových oltárov. Levoča ako mesto si zachovalo stredoveký urbanistický pôdorys a opevnenia, vďaka čomu patrí medzi najlepšie zachované historické mestá na Slovensku.
Viete, že….
Oltár Majstra Pavla nebol pribitý klincami, ale kompletne zložený bez použitia kovu. Drží pohromade vďaka dôkladnému systému čapov a spojov — čo je technický a umelecký unikát 16. storočia.
5. Dobšinská ľadová jaskyňa
Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou zápisu UNESCO „Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu“ od roku 2000. Nachádza sa v Slovenskom raji, v katastri obce Stratená, v nadmorskej výške približne 970 metrov. Objavená bola v roku 1870 a už v roku 1887 bola elektrifikovaná, ako jedna z prvých jaskýň v Európe.
Dĺžka sprístupnenej trasy je asi 475 metrov. Jaskyňa je známa rozsiahlym výskytom trvalo zachovaného ľadu, s hrúbkou až 26,5 metra, čo ju radí medzi najväčšie ľadové jaskyne mimo polárnych oblastí. Vytvára jedinečné mikroklimatické podmienky, ktoré umožnili zachovanie ľadovej výzdoby po tisícročia.
Viete, že….
Už v 19. storočí sa tu v lete korčuľovalo a konali sa tu verejné ľadové podujatia a predstavenia, čím sa stala jednou z prvých jaskýň využívaných na rekreáciu aj mimo výskumu.
6. Prales Stužica
Stužica je súčasťou svetového prírodného dedičstva „Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Európy“, zapísaného v UNESCO v roku 2007. Nachádza sa v Národnom parku Poloniny pri slovensko-ukrajinskej hranici, v katastri obce Nová Sedlica. Ide o prísne chránené územie s výskytom pralesovitých bukových porastov, v ktorých neprebiehal aktívny zásah človeka.
Stromy dosahujú vek vyše 300 rokov a priemernú výšku nad 40 metrov. Územie je významné z hľadiska výskumu prirodzenej dynamiky lesa a biodiverzity. Prales je dostupný pešo po značkovaných turistických chodníkoch, no samotné jadro je neprístupné a slúži výhradne na vedecký výskum.
Viete, že….
Prales Stužica je jedným z posledných miest výskytu zubra hrivnatého na Slovensku — najväčšieho európskeho cicavca, ktorý bol v regióne v minulosti úplne vyhubený a znova vysadený.
