BERN 15. júna (WEBNOVINY) – Barmská demokratická aktivistka Aun San Su Ťij v piatok pokračuje vo svojom európskom turné vo Švajčiarsku, odkiaľ večer odcestuje do nórskeho Osla.
Tam si má po viac ako dvoch desaťročiach konečne osobne prevziať Nobelovu cenu mieru. Jej návšteva Švajčiarska však bola poznačená zdravotnými problémami.
Čoskoro 67-ročnej Su Ťij prišlo vo štvrtok počas tlačovej konferencie zle a musela preto zrušiť plánovanú večeru s predstaviteľmi švajčiarskej vlády.
Podľa posledných informácií je však už v poriadku – za všetko mohla najmä vyčerpanosť z časového posunu.
Su Ťij si v sobotu prevezme Nobelovu cenu mieru, ktorú získala už v roku 1991 za nenásilné presadzovanie demokracie a ľudských práv v Barme. Namiesto nej ju vtedy prevzal jej manžel Michael Aris (zomrel v roku 1999) a synovia Alexander a Kim.
Aktivistka má v pláne aj návštevu Írska a Británie, kde 21. júna prednesie prejav pred oboma komorami parlamentu. Nositeľka Nobelovej ceny mieru pricestuje na britské ostrovy na pozvanie premiéra Davida Camerona. Svoje turné ukončí vo Francúzsku.
Su Ťij bola zatvorená medzi múrmi svojho domu dlhých 15 rokov a rodnú krajinu opustila naposledy v roku 1988. V čase, keď bola na slobode, nechcela odísť do zahraničia pre obavy, že vojenská chunta by ju už nepustila späť do vlasti.
Jej už druhá cesta do zahraničia je ďalším dôležitým signálom o demokratizačných zmenách v Barme, kde dlhé roky vládol vojenský režim.
Kto si neprebral Nobelovu cenu mieru
Liu Siao-po (2010)
Čínsky disident sa v čase udelenia ocenenia nachádzal vo väzení a prvýkrát za posledných 74 rokov prišlo k situácii, že cenu si neprevzal nikto. Čínska vláda totiž Liovým rodinným príslušníkom vrátane jeho manželky nedovolila vycestovať z krajiny. Na odovzdávaní v Osle bola preto Liova stolička prázdna. Ceremóniu poznačil aj bojkot niektorých zahraničných krajín, keďže Peking im hrozil ekonomickými sankciami.
Lech Walesa (1983)
Líder poľského hnutia Solidarita poslal do Osla svoju manželku Danutu, keďže sa obával, že naspäť do vlasti ho už komunisti nepustia. Cenu si prevzal o 12 rokov neskôr, keď Nórsko navštívil už vo funkcii poľského prezidenta.
Andrej Sacharov (1975)
Sovietskemu disidentovi nedovolili opustiť krajinu a prevziať si cenu v Osle. Do nórskej metropoly však namiesto neho odcestovala manželka a takisto disidentka Jelena Bonnerová, keďže ešte pred ohlásením Sacharovovho víťazstva jej udelili talianske víza, kde podstúpila liečbu.
Lé Dúc Tho (1973)
Vietnamský vyjednávač dostal cenu spoločne s vtedajším americkým ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom za vyjednanie vietnamskej mierovej dohody. Lé Dúc však vyhlásil, že cenu si nezaslúži, keďže v krajine ešte stále prebiehali boje. Do Osla preto neprišiel.
Carl Von Ossietzky (1936)
Nemeckému pacifistovi a literárnemu kritikovi nedovolili opustiť krajinu a prevziať si cenu. V jeho domovine v tom čase vládol Adolf Hitler a v médiách kontrolovaných nacistami o úspešnom laureátovi nevyšla ani zmienka. To sa neskôr zmenilo a o Ossietzkom začali tamojšie noviny písať ako o zradcovi. Nemec zomrel o dva roky neskôr na následky tuberkulózy a chorôb, ktoré dostal počas pobytu v koncentračnom tábore.
