Zimná záhrada dokáže spríjemniť bývanie počas celého roka. Ponúka miesto na rannú kávu, pokojný oddych za dažďa aj príjemné posedenie, keď vonku sneží. Aby však skutočne fungovala a nebola sklamaním, je dôležité premyslieť si ešte pred jej realizáciou viacero zásadných otázok. Nejde len o vzhľad, ale najmä o spôsob využitia, technické riešenie a vhodné podmienky pre rastliny.
Na čo má zimná záhrada slúžiť?
Úplným základom je ujasniť si, na aký účel a v akom období chcete zimnú záhradu využívať. Od toho sa odvíja typ konštrukcie, úroveň zateplenia aj prevádzkové náklady. V praxi sa rozlišujú dva základné druhy zimných záhrad – studená a teplá.
Studená zimná záhrada ako sezónne riešenie
Studená zimná záhrada, označovaná aj ako letná alebo sezónna, nie je zateplená ani trvalo vykurovaná. Jej hlavnou výhodou sú nižšie náklady na výstavbu aj prevádzku. Konštrukcia býva jednoduchšia a realizácia menej technicky náročná.
Na druhej strane treba počítať s tým, že v chladnom období tu teplota výrazne klesá, čo môže viesť ku kondenzácii vlhkosti a vzniku plesní. Takýto priestor preto nie je vhodný ako celoročná obytná miestnosť.
V zime však dobre poslúži ako zimovisko pre rastliny citlivé na mráz. Príležitostné posedenie je možné len s prídavným kúrením, no bez zateplenia ide o energeticky neefektívne riešenie. Navyše časté výkyvy teploty môžu rastliny zbytočne vyrušovať zo zimného pokoja.
Najčastejšie ide o presklený prístavok k domu, zasklený balkón alebo lodžiu. Samostatne stojace zimné záhrady sa využívajú skôr na väčších pozemkoch.
Teplá zimná záhrada ako súčasť bývania
Z hľadiska komfortu aj možností pestovania rastlín je atraktívnejšia teplá, obytná zimná záhrada, ktorá slúži ako plnohodnotný obytný priestor počas celého roka. Teplota by v nej nemala klesnúť pod približne 19 °C, preto musí byť kvalitne izolovaná.
Často býva priamo prepojená s domom, najmä s obývacou izbou, a funguje ako jej prirodzené rozšírenie. Dodatočná výstavba je technicky náročnejšia, pretože si vyžaduje dôsledné riešenie izolácie, odvetrania a eliminácie tepelných mostov. Pri vysokej vlhkosti vzduchu by inak mohli vznikať plesne alebo poškodenie konštrukcie.
Výhodou teplej zimnej záhrady je možnosť pestovať aj tropické a teplomilné rastliny, ktoré vyžadujú stabilné podmienky.
Orientácia rozhoduje o klíme aj využití
Veľký vplyv na fungovanie zimnej záhrady má jej orientácia na svetové strany, ktorá určuje množstvo slnečného žiarenia, teplotu počas dňa aj výber rastlín.
Východná orientácia je vhodná pre tých, ktorí si radi vychutnávajú ranné slnko. Priestor sa v lete neprehrieva a poskytuje dobré svetelné podmienky pre rastliny, večer však môže byť chladnejší.
Južná orientácia ponúka najviac slnečného svetla a je ideálna pre tropické rastliny. V lete je však nevyhnutné zabezpečiť účinné tienenie a vetranie, inak sa priestor stane neobyvateľným pre vysoké teploty. V zime zvyčajne stačí len mierne prikurovanie.
Západná orientácia znamená menej slnka v zime a naopak veľmi teplé letné večery. Vyžaduje dodatočné tienenie a v chladnom období aj intenzívnejšie vykurovanie.
Severná orientácia zaručuje príjemný chlad v lete, no v zime sú tu vyššie nároky na kúrenie. Hodí sa len pre rastliny, ktorým neprekáža nedostatok priameho slnečného svetla.
Tienenie je nevyhnutné
Najmä pri južnej orientácii sa bez kvalitného vonkajšieho tienenia nezaobídete. Len exteriérové riešenia dokážu zabrániť prehrievaniu priestoru. Vnútorné tienenie síce obmedzí svetlo, no teplo sa už do miestnosti dostane.
Používajú sa najmä rolety, markízy a exteriérové žalúzie, ktoré umožňujú regulovať množstvo svetla aj tepla. Praktickou výhodou je možnosť automatického ovládania alebo prepojenia s inteligentnou domácnosťou. Vnútorné tienenie potom plní najmä estetickú a doplnkovú funkciu.
Aká veľká by mala byť zimná záhrada
Aby bol priestor komfortný, odporúča sa minimálna plocha 12 až 15 m². Hĺbka by mala dosahovať aspoň 2,5 až 3 metre, aby bolo možné umiestniť stôl, stoličky alebo oddychový nábytok.
Ak to priestor dovolí, zimná záhrada môže byť aj väčšia. Podľa platných pravidiel je možné bez ohlásenia prístavbou k domu realizovať zimnú záhradu do 25 m², samostatne stojacu až do 40 m², pričom konkrétne podmienky sa môžu líšiť podľa miestnych predpisov.
Materiály a konštrukcia
Najčastejšie sa používajú konštrukcie z dreva, hliníka, ocele alebo ich kombinácií. Drevené konštrukcie si vyžadujú pravidelnú údržbu, inak hrozí napadnutie hubami či škodcami. Stabilitu zvyšujú KVH alebo BSH hranoly.
Oceľové konštrukcie je potrebné kontrolovať z hľadiska korózie, pri hliníkových je dôležité preveriť dostatočnú nosnosť, najmä pri strešných častiach.
Na opláštenie sa používajú polykarbonátové alebo akrylátové dosky, pri kvalitnejších riešeniach bezpečnostné izolačné sklo v dvojitom alebo trojitom vyhotovení. Sklo môže mať aj rôzne filtre alebo tónovanie podľa požiadaviek.
Rastliny podľa podmienok
Výber rastlín závisí od typu zimnej záhrady. V celoročne vykurovanej sa darí väčšine izbových rastlín, ktoré znášajú teploty nad 15 až 18 °C. Do nevykurovaných priestorov sú vhodné odolnejšie druhy schopné zvládnuť pokles teploty približne na 8 °C.
Ak v zime hrozí ochladenie pod 5 °C, je potrebné dočasné prikurovanie. Treba však myslieť aj na leto – bez dostatočného vetrania a tienenia môžu teploty rýchlo vystúpiť na veľmi vysoké hodnoty.
Teplota a vlhkosť pod kontrolou
Teplota a vlhkosť vzduchu spolu úzko súvisia a patria medzi najdôležitejšie parametre prevádzky zimnej záhrady. Teplomer a vlhkomer sú preto nevyhnutnou výbavou. K dispozícii sú analógové aj digitálne modely, pričom presnejšie bývajú vlasové vlhkomery. Každé meracie zariadenie je však potrebné pravidelne kalibrovať.
