Zelené hnojenie je vynikajúci spôsob, ako dodať pôde živiny a obnoviť jej štruktúru. Tento prístup využíva rýchlo rastúce rastliny, ktoré po zapravení obohatia pôdu o dôležité látky a posilnia jej schopnosť zadržiavať vodu. V záhradách, najmä tam, kde pestujeme zeleninu, tieto rastliny nielenže zamedzujú rastu burín, ale aj chránia pôdu pred eróziou, pričom poskytujú úkryt a potravu užitočnému hmyzu. Ak ich necháme zakvitnúť, sú zdrojom peľu a nektáru pre opeľovače, čo podporuje biodiverzitu.
Ako funguje zelené hnojenie?
Na zdravý rast rastliny potrebujú základné živiny ako dusík, fosfor a draslík, ale aj prvky ako vápnik, horčík a síru. Zvlášť pri pestovaní zeleniny je potrebné dbať na dostatok živín v pôde. V prírodne udržiavanej pôde sa živiny uvoľňujú prirodzeným rozkladom organickej hmoty, kde sa o tento proces starajú pôdne organizmy, mikroorganizmy a drobné živočíchy.
V záhradkárstve môžeme tieto prírodné procesy podporiť pridávaním organických látok ako kompost, hnůj alebo zelené hnojenie. Takto podporíme pôdnu faunu a mikroorganizmy, ktoré pôdu obohacujú a udržiavajú ju v dobrej kondícii. Hoci syntetické hnojivá poskytujú okamžitý prísun živín, pri dlhodobom používaní môžu spôsobiť zasolenie pôdy a narušiť prirodzený pôdny ekosystém.
Výhody a nevýhody zeleného hnojenia
Výhody zeleného hnojenia:
- Znižuje riziko erózie pôdy a chráni povrch pred zhutnením.
- Zlepšuje mikrobiálnu aktivitu v pôde a podporuje úrodnosť.
- Strukoviny, ako je vika či ďatelina, obohacujú pôdu o dusík.
- Tlmí rast burín a vytvára vhodné podmienky pre živočíchy, ktoré pomáhajú znižovať populáciu slimákov.
Nevýhody:
- Husté listy môžu prilákať slimáky a iných škodcov.
- Druhy ako ďatelina či vika je potrebné starostlivo zaradiť do striedania plodín, aby sa predišlo šíreniu chorôb.
- Pôdu je potrebné pripraviť a vrcholový porast niekedy pokosiť pred zapravením.
Informácie o zelenom hnojení
Kedy vysievať zelené hnojivo?
Výsev zeleného hnojenia sa uskutočňuje na prázdne plochy. Semená môžeme vysiať do riadkov alebo ich rozhádzať po pôde a jemne zapraviť hrabľami. Napríklad repka, vlčí bôb či vika dokážu prežiť aj zimu a sú pripravené na zapravenie do pôdy na jar, čím ju pripravíme na výsadbu plodín.
Na jar a v lete je zas ideálne vysievať biely ďatelina, ovos či horčicu. Na potlačenie háďatiek môžeme zasiať nechtík lekársky. Viacročné rastliny, ako je lucerna, však môžu opätovne vyrásť z koreňov, preto je potrebné pôdu kypriť hlbšie.
Je však dôležité zvážiť, že pestovanie zeleného hnojenia si vyžaduje starostlivosť a niekedy aj zavlažovanie, najmä počas suchého leta.
Kedy zapraviť zelené hnojivo?
Ideálny čas na zapravenie zeleného hnojenia je tri až štyri týždne pred výsadbou plodín, aby mali rastlinné zvyšky čas na rozklad. Tento proces je dôležitý, pretože nedostatočne rozložený materiál by mohol sťažiť rast mladým rastlinám. Mladé zelené časti sa rozkladajú rýchlejšie, zatiaľ čo drevnaté časti potrebujú viac času.
Pred zapravením môžeme odstrániť nadzemné časti rastlín a nechať ich na pár dní zavadnúť. Potom pomocou rýľa zapracujeme korene do pôdy. Pri mladých a nižších rastlinách postačí pôdu okopať a nechať ich rozložiť na povrchu.
Ak nechcete kopať do pôdy, môžete rastliny pokosiť a zakryť celú plochu textíliou na štyri týždne, aby sa postupne rozložili. Týmto spôsobom poskytnete pôde dostatok živín pre zdravý rast ďalších plodín.
