Pleseň na stenách patrí medzi najčastejšie problémy v domácnostiach. Na začiatku sa môže objaviť len ako malá tmavá škvrna v rohu miestnosti, pri okne alebo za nábytkom. Mnohí ju preto spočiatku podcenia. Ak sa však nerieši včas a správnym spôsobom, môže sa postupne rozšíriť a po určitom čase sa vracať znova.
Mnoho ľudí sa pri prvých známkach plesne snaží problém vyriešiť domácimi prostriedkami, napríklad bielym octom alebo jedlou sódou. Takéto riešenie môže pri menších povrchových škvrnách dočasne pomôcť, no odborníci upozorňujú, že rozhodujúce je odstrániť príčinu vzniku plesne, nielen samotný viditeľný povlak.
Prečo pleseň vzniká?
Plesne vznikajú najmä tam, kde je dlhodobo zvýšená vlhkosť a nedostatočné prúdenie vzduchu. Ideálne podmienky majú v chladnejších častiach bytu, kde sa na povrchoch zráža vlhkosť zo vzduchu.
Najčastejšie sa objavujú:
- okolo okien
- v rohoch miestností
- v kúpeľniach
- za veľkým nábytkom
- na stenách s horšou izoláciou
- v priestoroch so slabým vetraním
K zvýšenej vlhkosti v domácnosti prispieva bežné fungovanie domácnosti – varenie, sprchovanie, sušenie bielizne či nedostatočné vetranie počas zimy. Rizikovým faktorom môžu byť aj takzvané tepelné mosty, teda miesta v konštrukcii budovy, ktoré sa viac ochladzujú. Práve tam sa často vytvára kondenzácia vody.
Pleseň sa pritom neobjavuje iba v starších bytoch. Vyskytuje sa aj v novostavbách, najmä ak sa málo vetrá alebo je v interiéri vysoká vlhkosť.
Domáce čistenie môže pomôcť len pri malom rozsahu
Pri menších povrchových škvrnách ľudia často používajú biely ocot. Ten môže pomôcť odstrániť časť plesne z hladkých neporéznych povrchov. Ocot sa zvyčajne nanáša priamo na postihnuté miesto a po určitom čase sa povrch očistí handričkou alebo hubkou.
Treba však vedieť, že ocot nie je univerzálne riešenie. Nie všetky druhy plesní reagujú rovnako a pri väčšom napadnutí alebo pri plesni, ktorá prenikla hlbšie do omietky, býva jeho účinok obmedzený.
Podobne sa používa aj jedlá sóda. Po zmiešaní s vodou vytvorí pastu, ktorá sa nanáša na postihnuté miesto. Výhodou je jednoduché použitie a dostupnosť v domácnosti. Sóda môže pomôcť pri mechanickom čistení povrchu alebo pri neutralizovaní zápachu, no sama osebe väčší problém s plesňou nevyrieši.
Pri čistení plesní je dôležité vetrať a používať ochranné rukavice. Pri väčších plochách sa odporúča aj respirátor, pretože plesne môžu uvoľňovať spóry do vzduchu.
Najčastejšia chyba: odstráni sa škvrna, ale nie príčina
Veľa ľudí urobí po odstránení plesne rovnakú chybu. Stenu očistia alebo premaľujú, no podmienky v miestnosti zostanú rovnaké. Ak sa nezníži vlhkosť alebo nezlepší prúdenie vzduchu, pleseň sa často objaví znova na tom istom mieste.
Pomôcť môže:
- pravidelné krátke a intenzívne vetranie
- obmedzenie sušenia bielizne v interiéri
- používanie odsávania pri varení a kúpaní
- udržiavanie primeranej vlhkosti vzduchu
- ponechanie medzery medzi nábytkom a stenou
- kontrola miest, kde sa tvorí kondenzácia vody
Za ideálnu vlhkosť vzduchu v interiéri sa najčastejšie považuje približne 40 až 60 percent.
Kedy už treba riešiť väčší problém?
Ak sa pleseň vracia opakovane alebo sa po vyčistení rýchlo objaví znova, príčina môže byť vážnejšia. Niekedy ide o zatekanie, poškodenú izoláciu, stavebné chyby alebo výrazné tepelné mosty.
V takých prípadoch samotné čistenie nestačí. Potrebné môže byť odborné posúdenie stavu bytu alebo domu, prípadne odstránenie stavebného problému.
Pleseň nie je len estetický problém
Pleseň v domácnosti netreba podceňovať ani zo zdravotného hľadiska. Dlhodobý pobyt v priestoroch s plesňou môže zhoršovať alergie, dráždiť dýchacie cesty a komplikovať problémy s astmou, najmä u citlivejších ľudí, detí alebo seniorov.
Práve preto je dôležité riešiť nielen samotné škvrny na stenách, ale najmä podmienky, ktoré plesni umožňujú v domácnosti vzniknúť.
