Papierová desaťkorunáčka patrila dlhé roky medzi najznámejšie a najpoužívanejšie bankovky v Československu. Mnohí si dodnes spomenú na jej charakteristický motív s dvoma mladými dievčatami. Len málokto však vedel, že nešlo o vymyslené postavy, ale o skutočné dievčatá zo severného Slovenska.
Predlohami pre podobizne na bankovke sa stali Marta Cisáriková a Margita Hlaváčiková z Oravy. V čase, keď vznikal návrh bankovky, boli ešte školáčky. Ich tváre sa neskôr dostali do peňaženiek miliónov ľudí po celom Československu.
Desaťkorunáčka, ktorú poznali celé generácie
Československá papierová desaťkorunová bankovka s motívom dvoch dievčat bola vydaná v roku 1960 a v obehu zostala až do roku 1986. Počas viac ako štvrťstoročia patrila medzi najrozšírenejšie platidlá v krajine.
Autorkou výtvarného návrhu bola slovenská maliarka Mária Medvecká, ktorá pri tvorbe využila podobu dvoch dievčat zo svojho okolia. Práve Marta Cisáriková a Margita Hlaváčiková sa stali predlohami pre obraz, z ktorého následne vznikol návrh bankovky.
Na bankovke boli zobrazené v tradičnom odeve charakteristickom pre región Oravy. Motív mal zdôrazniť spojenie mladej generácie s ľudovými tradíciami Slovenska.
Pózovanie nebolo pre deti práve zábavou
Keď maliarka pracovala na obraze, dievčatá mali približne desať rokov. Dlhé hodiny museli sedieť a pózovať, čo ich, pochopiteľne, príliš nebavilo. Oveľa radšej by trávili čas vonku s kamarátmi.
Mária Medvecká si ich fotografovala, pripravovala rôzne kompozície a postupne vytvárala výsledné dielo. Samotná práca na obraze trvala pomerne dlho a až následne sa motív dostal do procesu schvaľovania pre budúcu bankovku.
Dievčatá si neskôr spomínali, že jednou z najväčších výhod bolo ospravedlnenie zo školy, keď museli prísť na ďalšie sedenie k maliarke.
Až neskôr pochopili, že ich pozná celé Československo
Ako deti si vôbec neuvedomovali význam toho, že sa stali súčasťou návrhu bankovky. Až postupne zistili, že ich podobizne sa objavujú na platidle, ktoré denne používajú milióny ľudí.
Neznamenalo to však, že by ich ľudia na ulici okamžite spoznávali. Väčšina obyvateľov netušila, kto sú dievčatá z desaťkorunáčky. Ich tváre však boli súčasťou každodenného života prakticky v každej domácnosti.
Na túto zaujímavú spojitosť často s humorom reagovali aj ich rodiny. Bankovka sa stala témou rôznych rodinných žartov a spomienok, ktoré obe ženy rozprávali ešte po desaťročiach.
Priateľstvo pretrvalo celé desaťročia
Hoci sa ich životné cesty neskôr rozišli, kontakt medzi nimi nezanikol. Margita Hlaváčiková sa presťahovala do Trstenej, zatiaľ čo Marta Cisáriková zostala žiť v Tvrdošíne.
Aj po mnohých rokoch ich naďalej spája spoločný príbeh, ktorý nemá v československej histórii veľa podobných príkladov. Obe ženy sa stali súčasťou jedného z najznámejších motívov na československých peniazoch.
Zberatelia ich vyhľadávajú dodnes
Hoci papierové desaťkorunáčky zmizli z obehu už pred desaťročiami, záujem o ne pretrváva medzi numizmatikmi a zberateľmi.
Marta Cisáriková a Margita Hlaváčiková dodnes dostávajú žiadosti o podpis starých bankoviek. Zberatelia z Česka aj Slovenska im posielajú desaťkorunáčky s prosbou o autogram, čím sa z obyčajných bankoviek stávajú zaujímavé zberateľské predmety.
Obe ženy preto príležitostne podpisujú bankovky svojimi rodnými priezviskami, pod ktorými sa ich podoby dostali do histórie československých peňazí.
Symbol jednej éry
Papierová desaťkorunáčka dnes patrí medzi najznámejšie bankovky z obdobia Československa. Pre mnohých ľudí predstavuje spomienku na detstvo, školské roky či bežný život v minulom režime.
Príbeh Marty Cisárikovej a Margity Hlaváčikovej zároveň pripomína, že na bankovkách sa neobjavovali iba štátnici, vedci alebo historické osobnosti. Niekedy sa súčasťou každodennej histórie stali aj obyčajní ľudia, ktorí ani netušili, že ich tváre bude poznať niekoľko generácií obyvateľov Československa.
