Pestovanie zemiakov patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske činnosti. Mnohí si ho však automaticky spájajú s namáhavou prácou, pravidelným okopávaním, prihrňovaním zeminy a nekonečným bojom s burinou. Existujú však aj iné spôsoby, ako dopestovať slušnú úrodu bez toho, aby človek trávil celé hodiny zohnutý nad záhonom.
V posledných rokoch si čoraz väčšiu popularitu získava takzvané pestovanie bez rytia, známe aj pod anglickým označením „no-dig“. Tento prístup sa rozšíril najmä v Kanade, Spojených štátoch a západnej Európe, no postupne si nachádza priaznivcov aj medzi slovenskými záhradkármi. Jeho základom je využívanie organického materiálu, ktorý by inak často skončil na komposte alebo v odpade.
Jedným z najzaujímavejších spôsobov je pestovanie zemiakov v hrubej vrstve opadaného lístia, slamy alebo iného prírodného mulča. Hoci to môže znieť netradične, nejde o žiadny nový objav, ale o metódu, ktorá využíva prirodzené procesy prebiehajúce v prírode.
Video ukazujúce podobný spôsob pestovania zemiakov zverejnil aj kanál The Gardening Channel With James Prigioni na YouTube.
Zemiaky sa nesadia hlboko do zeme
Pri klasickom pestovaní sa sadbové zemiaky ukladajú do pôdy a počas rastu sa postupne prihrňujú zeminou. Práve toto prihrňovanie patrí medzi najnáročnejšie práce počas sezóny.
Pri pestovaní v mulči je postup odlišný. Sadbové zemiaky sa ukladajú priamo na povrch pôdy alebo len do plytkej ryhy. Následne sa prikryjú hrubou vrstvou organického materiálu, ktorý nahrádza zeminu.
Najčastejšie sa používa:
- opadané lístie z listnatých stromov,
- slama,
- seno,
- pokosená tráva,
- čiastočne rozložený kompost,
- zmes viacerých organických materiálov.
Takáto vrstva vytvára ochranný kryt, ktorý pomáha udržiavať stabilné podmienky počas celej vegetačnej sezóny.
Mulč vytvára podmienky podobné lesnej pôde
Hlavným dôvodom, prečo táto metóda funguje, je prirodzený rozklad organického materiálu. Lístie, slama či tráva sa postupne premieňajú na humus a vytvárajú prostredie podobné tomu, ktoré poznáme z lesa.
Pôda pod vrstvou mulča zostáva dlhšie vlhká, menej sa prehrieva a zachováva si kyprú štruktúru. To je veľkou výhodou najmä počas horúcich letných dní, keď sa nezakrytá zem rýchlo vysušuje.
Mulč zároveň prináša viacero ďalších výhod:
- pomáha zadržiavať vlahu v pôde,
- znižuje potrebu častého polievania,
- obmedzuje rast buriny,
- chráni pôdu pred prehrievaním,
- podporuje činnosť pôdnych organizmov,
- postupne obohacuje pôdu o organické látky.
Mnohí záhradkári oceňujú najmä to, že nemusia pravidelne okopávať záhony. Treba však počítať s tým, že úplne bez práce to nebude.
Mulč treba počas sezóny dopĺňať
Počas vegetácie sa organický materiál postupne rozkladá a jeho vrstva sa znižuje. Preto je potrebné ju priebežne dopĺňať.
Ak by mulča bolo príliš málo, hľuzy by sa mohli dostať na svetlo, čo by spôsobilo problémy pri dozrievaní zemiakov.
Práve pravidelné dopĺňanie vrstvy lístia, slamy alebo trávy je jednou z najdôležitejších podmienok úspechu tejto metódy.
Najväčším rizikom je zelenanie hľúz
Pri pestovaní zemiakov v mulči treba venovať zvýšenú pozornosť tomu, aby boli hľuzy počas celej sezóny zakryté.
Ak sa dostanú na slnečné svetlo, začnú vytvárať zelené sfarbenie. To signalizuje zvýšenú tvorbu solanínu, prirodzene sa vyskytujúcej látky, ktorá môže byť vo väčšom množstve pre človeka škodlivá.
Zelené zemiaky preto nie sú vhodné na konzumáciu. Aby k tomuto problému nedošlo, je potrebné vrstvu mulča pravidelne kontrolovať a podľa potreby dopĺňať.
Nie všetko lístie je vhodné
Na pestovanie zemiakov sa najlepšie hodí lístie z listnatých stromov. Rozkladá sa relatívne rýchlo a postupne obohacuje pôdu o živiny.
Naopak, veľké množstvo ihličia odborníci neodporúčajú. Rozkladá sa pomalšie a môže ovplyvňovať kyslosť pôdy, čo nemusí zemiakom vyhovovať.
Dôležitá je aj kvalita použitého materiálu. Lístie napadnuté plesňami, hubovými chorobami alebo škodcami by sa do záhonov nemalo pridávať. Mohlo by totiž preniesť problémy aj na pestované rastliny.
Zber býva jednoduchší a zemiaky čistejšie
Jednou z najväčších výhod tejto metódy je jednoduchší zber. V mnohých prípadoch stačí odhrnúť vrstvu rozloženého mulča a hľuzy sa objavia takmer na povrchu.
Zemiaky bývajú navyše čistejšie, pretože neprichádzajú do kontaktu s ťažkou a mokrou pôdou v takej miere ako pri tradičnom pestovaní.
To však automaticky neznamená, že úroda bude vyššia.
Výsledok ovplyvňuje viacero faktorov
Množstvo dopestovaných zemiakov závisí od viacerých podmienok. Rozhodujúcu úlohu zohráva najmä:
- kvalita pôdy,
- dostatok vlahy,
- vhodná odroda,
- hrúbka mulčovacej vrstvy,
- priebeh počasia počas sezóny.
Ak je vrstva mulča príliš tenká alebo naopak príliš hutná, výsledky nemusia byť ideálne. Pri nevhodných podmienkach môže byť úroda dokonca nižšia než pri klasickom pestovaní.
Treba počítať aj s tým, že v organickom materiáli sa môžu častejšie objavovať slimáky, hraboše alebo iné drobné živočíchy, ktoré môžu časť úrody poškodiť.
Praktické riešenie pre hobby záhradkárov
Pestovanie zemiakov v lístí, slame alebo inom mulči nie je univerzálnou náhradou klasických veľkoplošných výsadieb. Pre menšie záhrady a hobby pestovateľov však môže predstavovať zaujímavú alternatívu, ktorá šetrí čas aj fyzickú námahu.
Veľkou výhodou je aj ekologický rozmer celej metódy. Opadané lístie, ktoré mnohí považujú za odpad, sa stáva cenným pomocníkom pri pestovaní. Po sezóne sa postupne rozloží na humus a pomáha zlepšovať štruktúru aj úrodnosť pôdy.
Práve preto čoraz viac záhradkárov namiesto odvážania lístia na zberný dvor využíva tento prírodný materiál priamo na záhonoch. Okrem ochrany pôdy získavajú aj cenný zdroj organickej hmoty, ktorý môže prospieť celej záhrade počas nasledujúcich rokov.
