Mnohé slovenské domácnosti ukrývajú na povalách, v pivniciach alebo na chatách predmety, ktoré boli kedysi úplnou samozrejmosťou. Medzi ne patrí aj remoska – elektrická pečiaca misa, ktorá si získala obľubu v Československu už v polovici minulého storočia. Hoci dnes majú ľudia k dispozícii moderné rúry, teplovzdušné fritézy či multifunkčné hrnce, remoska si dodnes nachádza svojich priaznivcov.
Dôvodom je jednoduchá obsluha, dlhá životnosť a nízka spotreba elektrickej energie pri príprave menších jedál.
Jednoduchý spotrebič, ktorý vydržal desaťročia
Klasická remoska pozostáva z hliníkovej nádoby a vykurovacieho veka, v ktorom sa nachádza výhrevné teleso. Práve jednoduchosť konštrukcie je jedným z dôvodov, prečo mnohé staršie kusy fungujú aj po niekoľkých desaťročiach používania.
Na rozdiel od moderných spotrebičov neobsahuje zložitú elektroniku, dotykové ovládanie ani množstvo súčiastok, ktoré by mohli časom zlyhať. Vďaka tomu sa mnohé remosky zachovali dodnes v prevádzkyschopnom stave.
Video:
Ako vznikla remoska
Za vznikom remosky stál elektrotechnik Oldřich Homuta. Počas návštevy Švédska si všimol elektrický hrniec, ktorý síce dokázal variť, ale neumožňoval pečenie. Po návrate do Československa sa spolu s kolegami Jindřichom Uherom a Antonínom Tyburcom pustil do vývoja vlastného riešenia. Výsledkom bola elektrická pečiaca misa s vykurovacím telesom umiestneným vo veku.
Prvé prototypy vznikali v rokoch 1953 až 1955 v malej dielni v Prahe. Výrobok spočiatku niesol označenie HUT, ktoré vzniklo z prvých písmen priezvisk jeho troch konštruktérov – Homuta, Uher a Tyburec.
Od HUT k remoske
Výroba sa najskôr rozbehla v Zdiciach a neskôr bola presunutá do Kostelca nad Černými lesmi. Práve tam vznikla väčšina remosiek, ktoré sa dostali do československých domácností. Podľa dostupných údajov sa do roku 1991 vyrobilo približne 1,5 milióna kusov.
Názov Remoska sa začal používať až neskôr. Pochádza od názvu podniku Remos, čo bola skratka slov Revize, Elektro, Montáže, Opravy a Servis. Ochranná známka Remoska bola oficiálne zapísaná 21. júla 1964.
Prečo si ju ľudia obľúbili
Remoska umožňuje piecť, zapekať, dusiť aj ohrievať jedlá v relatívne malom priestore. Keďže sa zahrieva len samotná nádoba pod vykurovacím vekom, spotrebuje menej energie než klasická elektrická rúra pri príprave menších porcií jedla. Práve nízka spotreba patrí medzi jej najčastejšie uvádzané výhody.
Mnohé rodiny v nej pripravovali mäso, zemiaky, zapekané jedlá, koláče či bábovky. V období, keď neboli bežne dostupné moderné kuchynské spotrebiče, predstavovala praktického pomocníka do domácnosti aj na chalupu.
Takmer zanikla, no vrátila sa späť
Po roku 1989 sa na trhu objavili nové druhy kuchynských spotrebičov vrátane mikrovlnných rúr a ďalších zariadení zo zahraničia. Záujem o remosku postupne klesal a výroba v Kostelci nad Černými lesmi bola v roku 1991 ukončená.
Jej príbeh sa však neskončil. V roku 1994 získal licenciu technik Jiří Blažek, ktorý následne obnovil výrobu vo Frenštáte pod Radhoštěm. Vďaka tomu sa remoska opäť dostala na trh a predáva sa dodnes v modernejších verziách.
Môže mať stará remoska hodnotu?
Staršie modely remosiek sa pravidelne objavujú v bazároch, starožitníctvach aj internetových aukciách. Ich cena závisí najmä od technického stavu, veku, zachovania pôvodných súčastí a aktuálneho záujmu kupujúcich.
Nie je možné všeobecne tvrdiť, že každá stará remoska má vysokú zberateľskú hodnotu. Niektoré kusy sa predávajú za niekoľko desiatok eur, iné môžu dosiahnuť vyššie sumy, najmä ak ide o zachovalé modely z prvých výrobných sérií. Výsledná cena však vždy závisí od konkrétneho záujmu na trhu.
Ak teda pri upratovaní chalupy alebo pivnice objavíte starú remosku, môže ísť o zaujímavý kus histórie československého priemyslu. Či už ju budete používať ďalej, alebo sa ju rozhodnete predať, stále ide o spotrebič, ktorý si udržal svoje miesto v domácnostiach už viac ako sedem desaťročí.
