Vedeli ste, že jednu z najdrahších zelenín sveta môžete v skutočnosti objaviť aj u nás, a to priamo vo svojej záhrade či voľnej prírode? Možno ste už pri starostlivosti o kvetinové záhony natrafili na liany a považovali ich za burinu, no v skutočnosti ste mali pred sebou niečo, čo v zahraničí dosahuje mimoriadne vysoké ceny. Reč je o divokom chmeli, ktorého mladé výhonky sa v cudzine často označujú ako „divoká špargľa“. Kým na Slovensku ho mnohí záhradkári likvidujú bez milosti, vo Francúzsku, Nemecku či Holandsku sa tieto chutné výhonky považujú za lahôdku. Nie je pritom ojedinelé, že sa za kilogram platí až do tisíc eur.
Prečo je divoký chmeľ taký výnimočný?
U nás natrafíte na divoký chmeľ predovšetkým v prírode, neraz popri plotoch či na okrajoch lesov a záhrad. Jeho typické prevísajúce stonky sa rýchlo ťahajú do výšky, čo môže pôsobiť nevzhľadne a rušivo – najmä ak vám obopletú kvety či kríky v záhone. Mnohí Slováci preto vnímajú chmeľ len ako nežiaduci „burinový“ porast. V skutočnosti však jeho mladé výhonky ukrývajú vzácny gastronomický potenciál.
Existujú dva hlavné „typy“ výhonkov, s ktorými sa môžete stretnúť. Jeden je biely (odborne sa mu hovorí aj etiolovaný), druhý zelený. Biely variant rastie ukrytý v zemi, takže pri zbere treba hľadať nevyvinuté výhonky tesne pod povrchom. Práve to je dôvod, prečo sa predáva za takú vysokú sumu – získavanie si vyžaduje dôkladnú a časovo náročnú prácu. Zelené výhonky sa síce zberajú o niečo jednoduchšie, no ich chuť sa považuje za menej výraznú. Napriek tomu sú stále skvelou prísadou do rôznych jedál.
Kde hľadať divoký chmeľ
V našich zemepisných šírkach sa divoký chmeľ vyskytuje často v podmienkach s vlhkejšou pôdou a dostatkom slnka. Naraziť naň môžete pri vodných tokoch, pozdĺž plotov, na rumoviskách či v krovinách. Ak máte záhradu, kde sa mu darí, je dosť možné, že ste ho už neraz museli odstraňovať. Keď ho raz spoznáte, zistíte, že jeho identifikácia je pomerne jednoduchá – najmä na jar, keď vyháňa mladé, svetlozelené stonky. Dôležité je rozpoznávať a zbierať výhradne tie ešte krehké a svieže – po zdrevnatení stonky strácajú kulinársku hodnotu.
Zber prebieha obvykle v marci a apríli, keď sa príroda ešte len začína preberať k životu. Pokiaľ chcete nájsť biele výhonky, musíte byť dôkladní a hľadať pod zemou, priamo pri koreňovom základe chmeľu. Táto „podpovrchová“ časť je mimoriadne vyhľadávaná kulinárskymi nadšencami práve pre svoju jemnú a prenikavú chuť. Pri zelených výhonkoch platí, že sa musia zbierať naozaj mladé a mäkké, inak už neprinášajú taký chuťový zážitok.
Jedinečná chuť a jednoduchá príprava
Prečo sa divokým výhonkom hovorí „divoká špargľa“? Je to najmä kvôli podobnej chuti, ktorú si mnohí obľúbili – chuť je jemná, s orechovým nádychom a pripomína kombináciu mladých klíčkov a kapusty. V prípade bielych výhonkov je chuť ešte o niečo vycibrenejšia. Optimálne je konzumovať ich v deň zberu, aby si zachovali maximum svojej arómy a živín.
Spôsobov prípravy je mnoho. Môžete ich krátko spariť horúcou vodou a podávať prakticky surové, prípadne ich pár minút zľahka opražiť na masle alebo kvapke oleja. Hodí sa aj pridať ich na konci varenia do krémovej polievky či zeleninového rizota, kde vynikne ich krehkosť a svieža chuť. Ich veľkým plusom je, že nevyžadujú príliš dlhú tepelnú úpravu.
Nutričné výhody a zdravotné benefity
Divoké výhonky chmeľu nie sú lákadlom len pre gurmánov, ale aj pre tých, ktorí sa snažia obohatiť svoj jedálniček o výživné prvky. Obsahujú flavonoidy, ktoré majú preukázané protizápalové, antivírusové a protiplesňové účinky. Tieto látky môžu prospieť vášmu tráviacemu traktu a pomáhať pri rôznych tráviacich ťažkostiach. Práve preto môžu byť zaujímavou súčasťou jedálnička ľudí, ktorí sa snažia dbať na prirodzenú prevenciu civilizačných ochorení.
Môže to byť aj investícia
Ak by ste divoký chmeľ do jedálnička zaradiť nechceli, no dokážete ho identifikovať a zbierať, môže to byť celkom slušná príležitosť na zárobok. Na zahraničných trhoch – predovšetkým vo Francúzsku a v Nemecku – sa kilá týchto lahodných výhonkov predávajú za stovky až tisíc eur. Samozrejme, úspech na trhu závisí od dopytu a od toho, akí nároční sú kupujúci. V každom prípade je zaujímavé, ako jedna na prvý pohľad obyčajná rastlina môže v iných krajinách dosiahnuť status gurmánskej pochúťky.
Zhrnutie na záver
Divoký chmeľ (Humulus lupulus) je na Slovensku síce vnímaný ako burina, no v skutočnosti ide o cenný zdroj netradičnej a prekvapivo lahodnej zeleniny. Jeho mladé výhonky, najmä tie biele, sú vyhľadávané pre svoju jemnú, orechovo-špargľovú chuť. Zelené výhonky sú síce o niečo menej výrazné, no aj tie dokážu spestriť jedálny lístok. Ak máte v záhrade túto popínavú rastlinu, nabudúce zvážte, či ju skutočne chcete vyhodiť – možno vás prekvapí, akú hodnotu v nej objavíte. Navyše je to skvelá príležitosť vyskúšať niečo nové a obohatiť si jedálniček o pokrm, ktorý je vo vychytených reštauráciách veľmi cenený. A ak netúžite po gurmánskych experimentoch, môžete svoje nálezy ponúknuť záujemcom, ktorí za takúto „záhradnú raritu“ radi zaplatia.
