Praskliny na dozrievajúcich rajčinách patria medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa záhradkári stretávajú počas leta. Na prvý pohľad môžu vyzerať ako prejav choroby, vo väčšine prípadov však ide o prirodzenú reakciu rastliny na náhle zmeny podmienok pestovania. Najčastejšou príčinou je kolísanie vlhkosti v pôde. Dobrou správou je, že správnou starostlivosťou možno riziko praskania výrazne znížiť.
Prečo rajčiny praskajú?
Praskanie plodov nie je infekčné ochorenie ani dôsledok napadnutia škodcami. Ide o fyziologickú poruchu, ktorá vzniká najmä vtedy, keď rastlina po období sucha zrazu prijme veľké množstvo vody.
Ak je pôda niekoľko dní suchá a následne príde výdatný dážď alebo bohatá zálievka, korene začnú vodu rýchlo prijímať. Dužina plodu zväčší svoj objem rýchlejšie, než sa dokáže natiahnuť šupka, a tá následne popraská.
Riziko zvyšuje aj nepravidelné zalievanie, keď rastliny dostávajú vodu vo veľkých dávkach až po dlhšom období sucha.
Praskliny môžu mať rôzny vzhľad
Najčastejšie sa objavujú dva typy poškodenia.
Sústredné (kruhové) praskliny okolo stopky vznikajú počas dozrievania plodov. Ich výskyt súvisí s kolísaním vlhkosti a čiastočne aj s vlastnosťami konkrétnej odrody.
Pozdĺžne praskliny na bokoch plodu bývajú typické po prudkom prísune vody, keď rajčina v krátkom čase výrazne narastie.
Samotné praskliny nie sú zdravotným rizikom. Ak však poškodili šupku, plod je náchylnejší na napadnutie plesňami a baktériami. Preto je vhodné popraskané rajčiny čo najskôr spotrebovať alebo spracovať. Ak sa na nich objaví pleseň, hniloba alebo nepríjemný zápach, nemali by sa konzumovať.
Počasie zohráva veľkú úlohu
Najviac popraskaných rajčín býva po intenzívnych letných dažďoch. Po období sucha sa pôda rýchlo nasýti vodou a rastlina ju začne vo veľkom prijímať. Plody následne zväčšia svoj objem tak rýchlo, že šupka tlak nevydrží.
Aj preto bývajú rajčiny pestované v skleníkoch alebo pod prístreškom menej poškodené. Pestovateľ tam dokáže lepšie regulovať množstvo vody, ktoré sa ku koreňom dostane.
Mulč pomáha udržať rovnomernú vlhkosť
Jedným z najúčinnejších spôsobov prevencie je mulčovanie pôdy. Vrstva organického materiálu spomaľuje odparovanie vody, zmierňuje prehrievanie pôdy a obmedzuje prudké výkyvy vlhkosti.
Ako mulč môžete použiť napríklad:
- slamu
- mierne preschnutú pokosenú trávu
- kompost
- drevnú štiepku určenú na mulčovanie
Mulč zároveň obmedzuje rast buriny, ktorá rastlinám odoberá vodu a živiny.
Zalievajte pravidelne a ku koreňom
Najlepším spôsobom je udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú. Neznamená to však každodenné polievanie malými dávkami vody.
Účinnejšie je zalievať podľa potreby tak, aby sa voda dostala ku koreňom do väčšej hĺbky. Frekvencia závisí od počasia, typu pôdy aj od toho, či rastliny rastú v záhone alebo v nádobe.
V horúcich dňoch môžu rajčiny v kvetináčoch potrebovať vodu aj denne, zatiaľ čo rastlinám v kvalitnej záhradnej pôde často postačí menej častá, ale výdatnejšia zálievka.
Vodu vždy smerujte ku koreňom a snažte sa zbytočne nezmáčať listy. Znížite tým riziko šírenia niektorých hubových ochorení.
Niektoré odrody sú odolnejšie
Na praskanie má vplyv aj genetika. Niektoré odrody majú tenšiu alebo menej pružnú šupku, a preto praskajú častejšie.
Vyššie riziko býva najmä pri:
- veľkoplodých rajčinách
- mäsitých odrodách
- niektorých odrodách cherry rajčín s veľmi tenkou šupkou
Pri kúpe semien alebo priesad sa preto oplatí sledovať informácie od pestovateľa. Mnohé moderné odrody sú šľachtené aj na vyššiu odolnosť proti praskaniu plodov.
Pomôcť môže aj skorší zber
Ak meteorológovia predpovedajú niekoľko dní výdatných dažďov, oplatí sa obrať plody, ktoré sú už takmer úplne vyfarbené. Rajčiny totiž po odtrhnutí ďalej dozrievajú vďaka prirodzene produkovanému etylénu.
Takýto postup môže znížiť riziko popraskania a zároveň pomôže zachovať kvalitu úrody.
Dá sa praskaniu úplne zabrániť?
Nie úplne. Počasie ani intenzitu dažďov ovplyvniť nemožno. Riziko však možno výrazne obmedziť pravidelnou zálievkou, mulčovaním, pestovaním odolnejších odrôd a skorším zberom plodov pred očakávanými výdatnými zrážkami.
Ak sa praskliny napriek tomu objavia, nejde o dôvod na paniku. Vo väčšine prípadov ide len o reakciu rastliny na náhle zmeny podmienok, nie o prejav choroby.
