Egyptské pyramídy, najmä tie v Gíze, sú dodnes symbolom jedného z najväčších technických úspechov ľudstva. Hoci sa o ich pôvode šíria najrôznejšie mýty a špekulácie – vrátane teórií o mimozemšťanoch – odborníci majú v tejto veci jasno: postavili ich ľudia, konkrétne starovekí Egypťania, a to s použitím dostupnej techniky, organizácie práce a vlastnými znalosťami.
Pyramídy ako výsledok ľudskej práce a inžinierstva
Veľká pyramída v Gíze, známa aj ako Chufuova pyramída, bola postavená približne v roku 2560 pred naším letopočtom počas 4. egyptskej dynastie. Slúžila ako hrobka pre faraóna Chufua (Cheopsa). Táto stavba, vysoká pôvodne asi 146 metrov, bola najvyššou stavbou sveta po viac než 3 800 rokov.
Podľa archeologických dôkazov nešlo o dielo otrokov, ako sa dlho verilo, ale o organizovaných robotníkov a remeselníkov, ktorí boli za svoju prácu platení a ubytovaní v špeciálnych osadách neďaleko staveniska. Ich hrobky aj pracovné nástroje boli objavené v oblasti Gízskej plošiny, čo potvrdzuje ich existenciu aj účasť na stavbe.
Doprava obrovských blokov je vysvetlená
Jedným z častých otáznikov býva, ako mohli Egypťania presúvať a ukladať kamenné bloky s hmotnosťou niekoľkých ton. Dnes už vieme, že používali:
- drevené sane, po ktorých ťahali kamene
- vodou zvlhčený piesok, ktorý znižoval trenie
- rampy a naklonené roviny
- a veľké množstvo pracovnej sily rozdelenej do tímov
Tieto metódy sa opierajú o nálezy vrátane papyrusu z Wadi al-Jarf, ktorý dokumentuje prepravu vápencových blokov z lomov pri rieke Níl do oblasti Gízy. Píše sa v ňom o robotníkovi menom Merer, ktorý zodpovedal za presun stavebného materiálu pre pyramídu.
Presnosť stavby je ohromujúca, no vysvetliteľná
Presné zarovnanie pyramíd podľa svetových strán (odchýlka menej než 0,05 stupňa) nie je dôkazom mimozemských zásahov, ale výsledkom dôsledného pozorovania pohybu Slnka a hviezd, čo bolo pre starovekých Egypťanov bežnou súčasťou náboženstva aj kalendára.
Na základe tieňov alebo hviezdy Severka (alebo jej predchodcov) dokázali zistiť presný sever a tým určiť orientáciu stavby.
Materiály a technológie boli miestne a známe
Hlavným stavebným materiálom bol vápenec z lomov v okolí Gízy, tvrdšia žula bola použitá iba vo vnútorných komorách (napr. kráľovskej komore), a pochádzala z Asuánu. Starovekí Egypťania boli veľmi zruční kamenári a používali:
- medené nástroje
- dolovanie pomocou klinov a tepelného namáhania skál
- metódy leštenia a opracovávania povrchov
Moderné technológie potvrdzujú ľudský pôvod stavieb
Vďaka 3D skenovaniu a modernému výskumu sa podarilo zrekonštruovať stavebné metódy a dokonca aj mená pracovných skupín, ktoré sa podieľali na výstavbe pyramíd. Tieto mená boli nájdené priamo na blokoch v podzemných komorách a pasážach.
Napriek tomu, že pyramídy dodnes fascinujú svojou veľkosťou, presnosťou a symbolikou, nie je potrebné uvažovať o mimozemských civilizáciách. Všetko nasvedčuje tomu, že boli výsledkom ľudskej vôle, výpočtov a tvrdej fyzickej práce.
Záver: Žiadne záhady, len fakty
Pyramídy sú právom považované za jeden z divov starovekého sveta. To, že sa ich podarilo postaviť pred viac ako 4 500 rokmi bez modernej techniky, svedčí o vysokej úrovni organizácie, matematiky, astronómie a remeselnej zručnosti starovekého Egypta.
Špekulácie o mimozemšťanoch či energetických účeloch pyramíd nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Seriózni vedci a archeológovia sa zhodujú: na vysvetlenie ich pôvodu nám úplne stačia historické záznamy, nálezy a zdravý rozum.
