Ak doma zdieľate priestor so psom, určite ste si už všimli ten typický, rozkošný moment, keď nakloní hlavu na bok práve vo chvíli, keď naňho hovoríte.
Hoci to pôsobí milo, tento drobný pohyb má viacero veľmi konkrétnych príčin.
Sústreďujú sa na zvuky
Najrozšírenejšie vysvetlenie je jednoduché: pes sa snaží lepšie zachytiť zvuk, ktorý ho zaujal.
Zvyčajne sa na okamih zastaví uprostred činnosti, nastraží uši a zaujme zvedavý postoj.
Pohybom hlavy z jednej strany na druhú sa pokúša určiť, odkiaľ zvuk prichádza a o čo ide. Poloha uší pritom zohráva dôležitú úlohu, pretože spolu s náklonom pomáha psovi presnejšie analyzovať, čo počuje.
Pusťte si video s ďalšími typickými psími zvláštnosťami:
Chcú v nás vyvolať emócie
Ďalší dôvod, prečo psy hlavu nakláňajú, má viac spoločné s nami než s nimi. Robia to totiž aj preto, aby vyvolali pozitívnu reakciu svojho človeka.
A väčšinou sa im to aj podarí – usmejeme sa, pohladíme ich, prihovoríme sa im milším hlasom alebo ich dokonca odmeníme pamlskom.
Týmto gestom nám pes zároveň ukazuje svoju náklonnosť a snahu pochopiť, čo mu hovoríme.
Dlhý ňufák = horší výhľad na tvár človeka
Zaujímavé zistenie priniesli vedecké pozorovania: psy s dlhším ňufákom kúzlia hlavou častejšie ako plemená s krátkym čumákom. Predstavte si, že si pred nos dáte zovretú päsť – zrazu nevidíte pred seba tak jasne.
Podobne to majú aj psy s dlhšou tlamou. Tá im niekedy bráni dobre vidieť výraz vašej tváre, ktorý je pre nich dôležitým signálom. Náklon hlavy im pomáha zlepšiť si výhľad a presnejšie čítať, čo od nich očakávate.
Pravá či ľavá strana? Aj to má význam
Dokonca aj smer náklonu prezrádza, ako pes informáciu spracúva.
- Ak počuje neutrálny zvuk bez emócií, skôr nakloní hlavu doprava. Zapája sa tak ľavá hemisféra mozgu, ktorá spracúva ľudskú reč.
- Ak zvuk nesie emócie, pes má tendenciu nakloniť hlavu doleva, kde sa viac aktivuje pravá – teda „emočná“ – hemisféra.
Prečo to robia šteňatá častejšie?
Ak ste si všimli, že váš pes nakláňal hlavu intenzívnejšie, keď bol ešte šteniatko, je to úplne prirodzené.
Svet je pre malé psy plný nových, neznámych a fascinujúcich zvukov. Reagujú na ne s väčšou intenzitou a snažia sa ich pochopiť a zapamätať si ich.
V dospelosti ich už veľa tónov neprekvapí, preto často stačí, že len mierne „prestrihnú“ ušami – zvuk už poznajú a nepotrebujú ho ďalej skúmať.
