Október je obdobím zberu, uskladňovania úrody a príprav záhonov

Október v záhrade
Október v záhrade Foto: www.shutterstock.com

Mať vlastnú zásobu zeleniny na zimu je na nezaplatenie. Aby nám úroda vydržala čo najdlhšie, dôležité je správne vykonať zber a následne ju dôkladne ošetriť pred uskladnením.

Jeseň je už v plnom prúde. Aj keď sa sem-tam ešte objavia slnečné dni, je jasné, že obdobie vegetácie sa končí. Prvé mrazy obyčajne prídu ešte pred Dušičkami a zasiahnu nielen buriny, ale aj úrodu ako papriky, paradajky, baklažány či tekvice. Môže sa stať, že mráz príde až v novembri, ale čakať na to by bolo riskantné. Je preto lepšie byť pripravený na prvý mráz už teraz, než by sme prišli o časť úrody, ktorá by namiesto uskladnenia skončila na komposte.

Základné jesenné úlohy na záhrade Pridávanie kompostu do pôdy

Záhony je vhodné obohatiť dostatočnou dávkou kompostu alebo maštaľného hnoja, ktorý zaryjeme do pôdy.

  • Stále je čas na zber posledných paradajok a paprík, než nás prekvapia mrazy.
  • Je správny moment na zber pekingskej kapusty, čínskej kapusty, ázijských listových zelenín či jesenných šalátov.
  • Ak máme vysadené prezimujúce šaláty, špenát alebo kapustoviny a v okolí sa pohybujú zajace alebo iná zver, je dobré záhony oplotiť, aby sme ochránili mladé rastliny.
  • Čakanku určenú na rýchlenie je čas vykopať a uložiť do čo najchladnejšej pivnice.
  • Kapustová zelenina je pripravená na zber, čo znamená, že môžeme začať s prípravou kyslej kapusty.
  • Pri zbere kapustovín je dobré skontrolovať ich korene a sledovať prípadné známky nádorovitosti.
  • Zvyšky rastlín po zbere odstránime zo záhonov, aby sme predišli chorobám v budúcej sezóne.
  • Pri rytí pôdy môžeme zapracovať aj dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kompost, ktorý pôde dodá potrebné živiny.
  • Ak plánujeme na jeseň vysievať mrkvu alebo petržlen, pripravíme si záhony už teraz a necháme pôdu uležať.
  • Zeleninu zbierame v optimálnom čase, keď je na vrchole zrelosti. Plody, ktoré nie sú vhodné na uskladnenie, využijeme čo najskôr alebo ich zamrazíme či zakonzervujeme.
  • Na uskladnenie vyberáme nepoškodené hlávky a korene bez známok chorôb či prasklín.
  • Ideálne je zeleninu zbierať v chladnom ráne alebo ju pred skladovaním nechať vychladnúť vonku cez noc.
  • Pri zbere mrkvy sa často stáva, že sa korene rozvetvujú pod povrchom pôdy. Na budúci rok môžeme pôdu hlbšie prekopávať alebo pestovať mrkvu na vyvýšených záhonoch.

Skladovanie cibule

Cibuľa, ako aj iné druhy cibulovín, ako cesnak a šalotka, sú ideálne na dlhodobé skladovanie. Kto už má skúsenosti so skladovaním cibule, vie, že suché miesto s teplotou blízkou nule je kľúčové.

Niektoré odrody cibule sú vhodnejšie na skladovanie ako iné. Napríklad odrody ako Štutgardská, Všetana či Grenada sú známe svojou výbornou skladovateľnosťou.

Biele cibule a veľké španielske odrody sa síce dajú skladovať, ale nie tak dlho ako spomínané odrody. Ak cibuľa premrzne, neznačí to koniec – len s ňou nemanipulujte, kým sa nerozmrazí, aby sa nepoškodila.

Správny čas na zber cibule závisí od jej zrelosti. Ak vidíme, že približne polovica rastlín má polehnuté listy, je ten pravý moment. Cibuľu vyberieme zo zeme a necháme ju niekoľko dní na záhone, aby zatiahla. Potom ju očistíme a zrežeme vňať asi centimeter nad vrcholom cibule. Poškodené kusy alebo tie, ktoré sú napadnuté chorobami, vyradíme.

Ako na skladovanie mrkvy

Najlepšie sa uskladňuje mrkva, ktorá rástla v ľahkej, humóznej pôde bohatšej na draslík. Pôdy presýtené dusíkom či vlhké prostredie však skracujú dobu skladovania.

Pri vyťahovaní mrkvy často ostane len vňať v ruke a koreň v pôde. Ak však jemne koreň zatlačíme späť do zeme pred vytiahnutím, otvor zväčšíme a mrkva vyjde ľahšie. Rýľ je pri jesennom zbere neoceniteľným pomocníkom.

Mrkvu môžeme zbierať od októbra do príchodu mrazov. V teplejších oblastiach časť úrody môžeme nechať v pôde až do jari. Na uskladnenie vyberáme zdravé a dobre sfarbené korene. Poškodené alebo prasknuté kusy odstránime. Vňať zrežeme asi na centimeter nad koreňom, aby zostal neporušený vrchol rastliny.

Pri skladovaní mrkvy dávame pozor, aby sme korene navzájom neudierali o seba, pretože by sme tým znížili ich schopnosť skladovania.

Karotky môžeme tiež uskladňovať, ale len tie z neskorých výsevov, pretože mladšie korene lepšie znášajú uskladnenie. Po očistení mrkvu necháme pár dní preschnúť a potom ju uložíme do pivnice, kde by mala byť teplota okolo 1 °C s vlhkosťou vzduchu 90 až 95 %. Ak je pivnica suchšia, mrkvu radšej zakladáme do vlhkého piesku alebo agroperlitu. Nesmie chýbať pravidelná kontrola, aby sme včas odstránili nahnité korene.

Najlepšie skladovateľné sú neskoré odrody ako Francis alebo Autumn King 2.

Podobné skladovacie podmienky ako mrkva vyžadujú aj petržlen, paštrnák, zeler či kvaka.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať