Štyridsiatka je pre mnohých obdobím, keď sa začnú na svoje financie pozerať úplne inak. Zatiaľ čo v mladšom veku bývajú prioritou bývanie, budovanie kariéry či založenie rodiny, okolo štyridsiatky sa čoraz častejšie objavujú otázky týkajúce sa finančnej istoty a budúcnosti. Mnohí si prvýkrát vážnejšie uvedomia, že dôchodok už nie je taký vzdialený a rozhodnutia, ktoré robia dnes, budú mať výrazný vplyv na kvalitu života o niekoľko desaťročí.
V tomto období už väčšina ľudí pracuje dlhé roky, spláca hypotéku alebo vlastní nehnuteľnosť a zároveň financuje potreby detí či celej domácnosti. Práve preto je vhodný čas zamyslieť sa nad tým, či sú vytvorené úspory dostatočné na zvládnutie nečakaných situácií aj na pokojnejšiu budúcnosť.
Štyridsiatka je významným finančným míľnikom
Obdobie medzi tridsiatym a štyridsiatym rokom života býva z pohľadu osobných financií jedným z najdôležitejších. Kariéra sa zvyčajne stabilizuje, príjmy rastú a mnohí už presne vedia, aký životný štandard chcú dlhodobo udržať.
Práve v tomto veku vzniká najväčší priestor na systematické budovanie majetku. Človek má za sebou cenné pracovné skúsenosti, lepšie pozná svoje finančné možnosti a dokáže plánovať s väčším predstihom než v mladosti.
Dobrou správou je, že ani neskorší začiatok sporenia nemusí znamenať katastrofu. Ak má človek pred sebou ešte 20 až 30 rokov pracovného života, stále môže pravidelným odkladaním peňazí a rozumným investovaním vytvoriť slušný finančný základ.
Prvým krokom je dostatočná finančná rezerva
Skôr než začnete premýšľať nad investovaním, mali by ste mať vytvorenú pohotovostnú rezervu. Ide o peniaze určené na situácie, ktoré sa nedajú naplánovať – strata zamestnania, oprava auta, porucha kotla, zdravotné komplikácie alebo iné nečakané výdavky.
Finanční odborníci sa zhodujú, že základná rezerva by mala predstavovať približne tri až šesť mesiacov bežných výdavkov domácnosti.
Ak rodina mesačne minie okolo 1 500 eur, vhodné je mať okamžite dostupných približne 4 500 až 9 000 eur. Domácnosti s nepravidelnými príjmami alebo živnostníci by mali uvažovať skôr o vyššej rezerve, pokojne aj vo výške deviatich až dvanástich mesačných výdavkov.
Takýto finančný vankúš síce nevyrieši všetky problémy, no dokáže výrazne zmierniť stres v náročných životných obdobiach.
Koľko peňazí by ste mali mať približne nasporených?
Na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď. Každá domácnosť má odlišné príjmy, výdavky aj životné priority. Napriek tomu finanční poradcovia často uvádzajú orientačné odporúčania.
Ak má človek približne 40 rokov, za rozumný cieľ sa často považujú úspory vo výške približne 30 000 až 40 000 eur. Táto suma však nie je pravidlom ani hranicou úspechu. Ide len o orientačný ukazovateľ, ktorý môže poskytnúť určitú mieru finančnej bezpečnosti.
Takéto úspory môžu pomôcť prekonať dlhšie obdobie bez práce, pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť, financovať väčšie opravy domu alebo zvládnuť iné neočakávané udalosti bez nutnosti zadlžiť sa.
Treba si uvedomiť, že finančné zdravie neurčuje iba stav bankového účtu. Významnú úlohu zohráva aj hodnota nehnuteľnosti, výška hypotéky, investície či ďalší majetok.
Niektorí odborníci používajú aj jednoduché pravidlo
Vo svete osobných financií sa často spomína odporúčanie, podľa ktorého by mal mať človek približne vo veku 40 rokov nasporenú sumu zodpovedajúcu trojnásobku svojho ročného hrubého príjmu. Ide však o orientačný model vytvorený pre rôzne ekonomické podmienky a nemožno ho automaticky aplikovať na každú slovenskú domácnosť.
Pre niekoho môže byť realistickým cieľom niekoľko desiatok tisíc eur, iný bude mať nižšie úspory, no zároveň splatenú nehnuteľnosť alebo investície s vyššou hodnotou.
Mnohé slovenské domácnosti stále nemajú ani základnú rezervu
Hoci sa o dôležitosti finančnej rezervy hovorí už roky, realita ukazuje, že veľká časť domácností stále žije od jednej výplaty k druhej.
Nečakaný výdavok vo výške niekoľkých stoviek eur predstavuje pre mnohých vážny problém. V takých prípadoch ľudia často siahajú po spotrebiteľských úveroch, kreditných kartách alebo si požičiavajú od rodiny.
Dôvodov je viac. Vysoké ceny bývania, rastúce náklady na energie, splátky hypoték, zdražovanie potravín či výdavky na deti výrazne obmedzujú možnosti pravidelného sporenia.
Práve preto odborníci zdôrazňujú, že oveľa dôležitejšia než jednorazové vysoké vklady je pravidelnosť. Aj niekoľko desiatok eur mesačne môže počas rokov vytvoriť prekvapivo vysokú rezervu.
Ako zvýšiť svoje úspory
Stanovte si konkrétny cieľ
Sporenie býva úspešnejšie, keď presne viete, na čo peniaze odkladáte. Môže ísť o rezervu pre rodinu, skoršie splatenie hypotéky, financovanie štúdia detí alebo zabezpečenie pohodlnejšieho dôchodku.
Jasne definovaný cieľ pomáha udržať motiváciu aj v období, keď prídu nečakané výdavky alebo pokušenie úspory minúť.
Nastavte si automatické sporenie
Jedným z najjednoduchších spôsobov je trvalý príkaz, ktorý hneď po výplate presunie časť peňazí na samostatný sporiaci účet alebo investičný produkt.
Keď peniaze odídu automaticky, človek ich spravidla ani nezapočíta medzi prostriedky určené na bežnú spotrebu.
Snažte sa odložiť aspoň časť príjmu
Niektorí odborníci odporúčajú pravidelne odkladať približne 20 až 25 % čistého príjmu. Pre mnohé domácnosti to však nemusí byť reálne.
Dôležitejšie než konkrétne percento je vytvoriť si návyk. Aj 5 alebo 10 % príjmu predstavuje dobrý začiatok, ktorý možno postupne zvyšovať.
Skontrolujte svoje pravidelné výdavky
Veľké úspory často nevznikajú obmedzovaním základných potrieb, ale odstránením drobných výdavkov, ktoré sa časom nazbierajú.
Nevyužívané streamovacie služby, drahé mobilné paušály, impulzívne nákupy či časté objednávanie jedla môžu počas jedného roka pripraviť domácnosť o stovky až tisíce eur.
Samotné sporenie dnes často nestačí
Peniaze uložené na bežnom účte postupne znehodnocuje inflácia. Znamená to, že ich reálna kúpna sila sa časom znižuje.
Aj preto odborníci odporúčajú, aby časť dlhodobých úspor pracovala prostredníctvom investovania. Medzi najčastejšie možnosti patria ETF fondy, podielové fondy, doplnkové dôchodkové sporenie alebo ďalšie investičné nástroje určené na dlhší časový horizont.
Výber vhodnej stratégie by mal vždy zodpovedať finančným cieľom, dĺžke investovania aj ochote znášať kolísanie hodnoty investícií.
Čo by mali financie vyzerať po päťdesiatke
Po päťdesiatom roku života sa pozornosť prirodzene presúva na prípravu na dôchodok. Mnohí už majú nižšie zostatky hypotéky, vyššie príjmy a viac možností pravidelne odkladať peniaze.
Podľa viacerých finančných odborníkov by sa úspory mali postupne približovať hodnote jedného až dvoch ročných príjmov domácnosti. V mnohých prípadoch to môže predstavovať približne 50 000 až 60 000 eur, pri vyšších príjmoch však aj podstatne viac.
Ani v tomto prípade nejde o záväzné pravidlo, ale iba o orientačný cieľ.
Na dôchodok je potrebné myslieť oveľa skôr
Jednou z najväčších finančných chýb býva presvedčenie, že dôchodok treba začať riešiť až tesne pred jeho odchodom. Čím skôr človek začne vytvárať rezervy, tým viac môže využiť silu dlhodobého zhodnocovania a zloženého úročenia.
Štátny dôchodok totiž vo väčšine prípadov nedokáže nahradiť príjem, na ktorý boli ľudia zvyknutí počas aktívneho pracovného života. Práve vlastné úspory, investície a majetok môžu rozhodnúť o tom, či bude obdobie po odchode do dôchodku pokojné alebo finančne náročné.
Nikdy nie je neskoro začať
Neexistuje presná suma, ktorá by určovala, či je človek finančne zabezpečený. Každý má inú životnú situáciu, odlišné príjmy aj výdavky.
Ak ste vo veku okolo štyridsiatky ešte nevytvorili dostatočnú rezervu, neznamená to, že je neskoro. Dôležité je začať čo najskôr pravidelne odkladať peniaze, zodpovedne hospodáriť a plánovať s výhľadom na ďalšie desaťročia.
Finančná istota nevznikne zo dňa na deň. Buduje sa postupne – každým rozumným rozhodnutím a každým eurom, ktoré si odložíte na budúcnosť.
