Už na základnej škole sa učíme, že práve v šupke sa nachádza najväčšie množstvo vitamínov a minerálnych látok. Napriek tomu sa v každodennej praxi opakovane stretávame s tým, že ľudia šupky z niektorých druhov zeleniny neustále odstraňujú – a to dokonca aj v prípadoch, keď to nie je vôbec potrebné. Dôvodom bývajú rôzne obavy z postrekov či zo zvyškov pesticídov. Existujú však rozdiely medzi zeleninou, ktorá bola vypestovaná doma, a tou, ktorá sa predáva v bežných supermarketoch. A práve od týchto rozdielov by sa malo odvíjať aj naše rozhodnutie, či je vhodné šupku odstrániť, alebo ju ponechať.
Domáce rajčiny nie sú vždy úplne bez rizika
Pri pomyslení na zeleninu z vlastnej záhrady si často predstavíme zdravé a vysoko kvalitné plody, ktoré neobsahujú žiadne škodlivé látky. Pravdou je, že domáce rajčiny majú obyčajne vynikajúcu chuť a voňajú omnoho intenzívnejšie než tie supermarketové. Ani to však nezaručuje ich stopercentnú nezávadnosť.
Rajčiny absorbujú dusičnany a pesticídy z pôdy, pričom je jedno, či pri pestovaní využívate tradičné hnojivá z obchodu alebo sa spoliehate na prírodné metódy. Pôda na záhrade môže obsahovať rôzne druhy škodlivých látok a pri nevyužívaní ochranných postrekov zas hrozí, že rajčiny môžu ľahšie podľahnúť plesni alebo iným chorobám. Neznamená to, že sa musíte pestovania úplne vzdať – skôr je dôležité pestovať s rozumom a uvedomovať si, že ani domáce nie je vždy synonymom absolútneho zdravia.
Umývanie domácej aj kupovanej zeleniny
Mnoho ľudí v domácom prostredí zanedbáva dôkladné umývanie vlastnoručne vypestovanej zeleniny, a to práve preto, že sú presvedčení o jej čistote a neprítomnosti akýchkoľvek chemikálií. V skutočnosti však potrebujete dôkladne umývať všetku zeleninu bez ohľadu na jej pôvod.
Pri umývaní doma pestovanej alebo kupovanej zeleniny ju oplachujte pod prúdom studenej vody a jemne ju otierajte rukou. Takto odstránite nečistoty, prach a čiastočne aj spóry mikroorganizmov. Ak je už zelenina napadnutá chorobou, niekedy nepomôže ani starostlivé umývanie – viditeľne poškodené či plesnivé časti by ste mali odstrániť a zvyšok spotrebovať čo najskôr alebo vyhodiť, ak je napadnutie rozsiahle.
Ak na povrchu zeleniny spozorujete kazy, tmavé škvrny či iné znaky hniloby, tieto miesta určite vyrežte. Ak je proces hniloby príliš pokročilý, neodporúča sa zeleninu vôbec konzumovať.
Ktoré druhy zeleniny šúpať a ktoré nechať so šupkou
Aj keď je známe, že mnoho vitamínov sa nachádza práve v šupke, v niektorých prípadoch môže jej odstránenie dávať zmysel. Existujú totiž druhy zeleniny, ktoré sú po zbere ošetrené chemickými postrekmi proti klíčeniu alebo inému znehodnoteniu. V nasledujúcom prehľade nájdete najbežnejšie typy zeleniny a odporúčané postupy pri šúpaní:
Zemiaky
- Zvyšky pesticídov môžu prenikať až dovnútra hľuzy, takže ani dôkladné ošúpanie vás pred nimi vždy úplne neochráni.
- Ak však boli zemiaky po zbere špeciálne ošetrené proti klíčivosti, je vhodné ich ošúpať, aby ste odstránili aspoň časť nežiaducich chemikálií na povrchu.
Mrkva
- Pri čerstvej a zdravej mrkve zvyčajne stačí dôkladné umytie. Tenučká vonkajšia vrstva obsahuje množstvo cenných látok, o ktoré by ste sa šúpaním zbytočne pripravili.
- Pokiaľ má mrkva hrubšiu a poškodenú šupku, najmä v prípade starších kúskov, je možné očistiť ju škrabkou, aby sa odstránili nevzhľadné časti.
Kupované šalátové uhorky
- Tieto uhorky sa bežne ošetrujú konzervačným postrekom, ktorý na povrchu vytvára voskový film. Pre istotu sa preto odporúča šupku odstrániť.
- Ak uprednostňujete uhorku aj so šupkou, mali by ste ju umývať ešte dôkladnejšie a ideálne ju namočiť do špeciálnej kúpeľovej zmesi.
Uhorka a cuketa z domácej záhrady
- Ak ich pestujete bez alebo s minimálnym množstvom chémie, môžete bez obáv konzumovať aj so šupkou. Najmä mladé cukety majú tenkú a jemnú šupku.
- Pri starších alebo väčších kúskoch cukety, ktoré môžu mať hrubšiu a tvrdšiu šupku, však niekedy býva praktickejšie odstrániť aspoň hrubé vonkajšie vrstvy.
Listová zelenina (šalát, špenát a iné)
- Listy, ktoré sú ľahko nahnité alebo napadnuté plesňou, je potrebné odstrániť a vyhodiť. Ostatné zdravé listy starostlivo opláchnite.
- Ak listy pôsobia unavene alebo zvädnuto, môžete ich na pár minút namočiť do studenej vody, čím sa trochu osviežia.
Ako zbaviť zeleninu chemického ošetrenia?
Ak si chcete byť istejší, že ste z povrchu ovocia a zeleniny odstránili väčšinu postrekov a chemických zvyškov, môžete využiť jednoduchú a lacnú metódu: kúpeľ v octovej a soľnej zmesi. Postupujte nasledovne:
- Pripravte si väčšiu misku alebo nádobu s dostatkom vody.
- Rozpustite v nej dve polievkové lyžice soli a pridajte približne štvrtinu hrnčeka octu.
- Vložte zeleninu (prípadne aj ovocie) do pripraveného roztoku a nechajte ju máčať približne 20 minút.
- Po uplynutí tohto času zeleninu ešte raz opláchnite pod tečúcou vodou.
Táto jednoduchá kúpeľ pomáha neutralizovať a zmývať niektoré chemické látky, ktoré zostávajú na povrchu. Hoci nejde o zázračnú metódu, ktorá odstráni všetko, je to jedna z najdostupnejších a najefektívnejších ciest, ako znížiť množstvo nežiaducich zvyškov postrekov.
Zhrnutie na záver
- Vitamíny v šupke: Šupka mnohých druhov zeleniny obsahuje dôležité vitamíny, minerály a vlákninu, ktoré sa zbytočne strácajú pri nadmernom alebo nesprávnom šúpaní.
- Rozdiel medzi domácou a kupovanou zeleninou: Aj domáca zelenina môže obsahovať pesticídy alebo dusičnany z pôdy. Nepodceňujte preto umývanie a kontrolu kvality.
- Správne umývanie: Pri umývaní povrch zeleniny jemne otierajte rukou, aby ste odstránili nečistoty a spóry mikroorganizmov.
- Kedy šúpať: Snažte sa ponechať šupku vždy, keď je to bezpečné a hygienické. Niektoré druhy ako kupované šalátové uhorky alebo zemiaky ošetrené proti klíčeniu je však vhodnejšie škrabať.
- Odstránenie chemických látok: Ocot a soľ v kombinácii s vodou poslúžia ako jednoduchá prírodná kúpeľ na zbavenie sa aspoň časti chemických postrekov.
Ak budete pri čistení a spracovaní zeleniny dôslední, odmenou vám budú nielen lahodnejšie jedlá, ale aj vyšší obsah dôležitých živín. Správne nakladanie so šupkami môže byť malým krokom k zdravšiemu životnému štýlu a zároveň šetrnejšiemu prístupu k potravinám, ktoré si doma pestujeme alebo kupujeme v obchode.
