Ak si váš pes začne trieť zadok o koberec alebo po tráve, nie je to vtipná scénka ani pokus o zábavu. Tento zvláštny pohyb, ktorý majitelia často označujú ako „sánkovanie“, býva varovným signálom, že pes má upchaté alebo podráždené análne žľazy. Ide o pomerne bežný problém, ktorý dokáže zvieraťu spôsobovať výrazné nepríjemnosti, ale pri včasnom zásahu sa dá ľahko vyriešiť.
Čo sú análne žľazy a aký majú význam
Každý pes má dve malé pachové žľazy (nazývané aj análne vačky) umiestnené po bokoch konečníka – približne v polohe medzi 4. a 8. hodinou, ak si predstavíme konečník ako ciferník. Tieto vačky obsahujú hustý, výrazne zapáchajúci sekrét, ktorý sa pri vyprázdňovaní prirodzene uvoľňuje.
Tento sekrét má pre psy komunikačný význam – nesie individuálny pach, podľa ktorého sa psy dokážu spoznať a vnímajú ním aj hranice svojho teritória.
Ak však dôjde k upchatiu vývodov týchto žliaz, sekrét sa nemôže normálne uvoľniť. Tlak vnútri vačkov spôsobuje svrbenie, diskomfort a niekedy aj zápal. V závažnejších prípadoch môže vzniknúť absces alebo fistula, čo už vyžaduje veterinárne ošetrenie.
Ako spoznať, že má pes problém s análnymi žľazami
Najtypickejším prejavom je „sánkovanie“ – teda posúvanie zadkom po zemi, aby sa pes pokúsil uľaviť od nepríjemného tlaku.
Ďalšie príznaky môžu zahŕňať:
- časté olizovanie alebo hryzenie okolia konečníka
- časté otáčanie sa k zadnej časti tela
- nepokoj, podráždenosť alebo neochotu sadnúť si
- niekedy aj bolestivé vyprázdňovanie alebo výtok z oblasti konečníka
Tieto symptómy potvrdzujú aj veterinárne organizácie ako PDSA (People’s Dispensary for Sick Animals) či RSPCA.
Kedy a ako sa žľazy čistia
V mnohých prípadoch je nutné, aby análny vačok vyčistil veterinár. Niektoré psy si žľazy vyprázdňujú prirodzene, ale u iných (najmä malých plemien) sa vývody môžu častejšie upchávať.
Veterinár vie použiť šetrný tlak a v prípade zápalu aj vhodnú liečbu – napríklad antibiotickú masť alebo výplach. Domáce čistenie sa odporúča len vtedy, ak vás to veterinár naučí a ak ide o psa, ktorý s tým už má skúsenosť a čistenie mu nespôsobuje stres.
Ak sa rozhodnete pre domáce čistenie (iba po zaučení veterinárom)
- Pripravte si gumové rukavice a papierové vreckovky.
- Pes by mal byť pokojný – ideálne, ak vám niekto pomôže ho podržať.
- Jemne mu nadvihnite chvost a priložte palec a ukazovák na boky konečníka (v polohe 4. a 8. hodiny).
- Jemne zatlačte smerom dovnútra a nahor – nikdy nie silou.
- Hustý tmavý sekrét sa môže uvoľniť do vreckovky.
- Oblasť následne umyte a psa pochváľte.
Ak sa vám zákrok nepodarí alebo pes reaguje bolestivo, okamžite prestaňte a choďte k veterinárovi.
Kedy je nutná odborná pomoc
Navštívte veterinára, ak:
- sa problém opakoval už viackrát
- z oblasti žliaz vyteká hnis, krv alebo silne zapáchajúci výtok
- sa objavil opuch alebo sčervenanie
- pes vykazuje bolesť, apatiu alebo zvýšenú teplotu
V takýchto prípadoch ide o zápal alebo absces, ktorý si vyžaduje profesionálne ošetrenie. Veterinár môže aplikovať aj antibiotiká, protizápalové lieky alebo žľazy chirurgicky prepláchnuť.
Prevencia – ako predísť upchaniu análnych žliaz
Veterinári sa zhodujú, že najlepšou prevenciou je správna výživa a pohyb.
- Strava bohatá na vlákninu (napr. kvalitné granuly, varené mäso so zeleninou alebo pridaná vláknina) zabezpečuje pevnejšiu stolicu, ktorá pri vyprázdňovaní prirodzene pomáha uvoľniť obsah žliaz.
- Dôležité je tiež udržiavať primeranú hmotnosť – obézni psi majú väčší sklon k problémom s análnymi vačkami.
- Dostatok pohybu podporuje zdravé trávenie aj pravidelné vyprázdňovanie.
Niektoré psy majú sklon k opakovanému upchávaniu žliaz geneticky. U nich môže veterinár odporučiť pravidelné preventívne čistenie – zvyčajne raz za niekoľko mesiacov.
Zhrnutie
Ak si všimnete, že váš pes sa „sánkuje“, nejde o zábavu, ale o zdravotný problém. Najčastejšou príčinou sú upchaté análne žľazy, ktoré môžu spôsobiť bolesť aj infekciu.
- Domáce čistenie je možné len po zaučení veterinárom a pri spolupracujúcom psovi.
- Pri zápale, výtoku alebo opakovaní problému je nutné vyhľadať veterinárne ošetrenie.
- Prevencia – kvalitné krmivo, vláknina a pohyb – sú najlepšou ochranou.
Starostlivosť o análne žľazy síce patrí medzi menej príjemné úlohy, ale včasná reakcia dokáže psovi ušetriť veľa bolesti a vám návštevu pohotovosti.
