Dokonalý priestor záhrady nájdeme len veľmi ťažko. Všade sa totiž objaví nejaký ten svah, kopec či iná prírodná zvláštnosť, s ktorou je potrebné si poradiť. Záhrady vo svahu sú výnimočné svojím situovaním, vzhľadom aj možnosťami pre výber rastlín a drevín. Poďte sa s nami inšpirovať.
Záhrada vo svahu. Pre niekoho nevýhoda, pre iného to môže byť, naopak, zaujímavá výzva. Aj svahovitý pozemok má svoje pozitíva, dokonca niektoré rastliny na ňom vyniknú oveľa viac. Spôsobov úprav svahu je niekoľko. Stačí si len vybrať.
Netradičná a krásna záhrada vo svahu
Záhrada nie je v dokonalej rovine? Mierny svah iste zvládnete aj bez spevnenia, no ostrejší spád je lepšie zaistiť. Spôsobov, ako to urobiť, je niekoľko. Najjednoduchšie je spevniť terén veľkými kameňmi a silou koreňov. Skalku alebo zatrávnenie svahu však využijete len v miernejších sklonoch. Ak sa sklon svahu priblíži k 45°, pripadajú do úvahy oporné múriky z rôznych materiálov.
Najprirodzenejšie pôsobia prírodný kameň a drevo. Ale aj betón, pre mnohých z minulosti odpudivý, sa do záhrad vracia v novej podobe a netreba mať z neho obavy. Oporné múriky z akéhokoľvek materiálu musia mať dostatočne pevný základ, aby vydržali nápor zeminy nasiaknutej po daždi. Dôležité je nezabudnúť na odvodnenie svahu. Inak by tlaky vody v zemine vytlačili a porušili oporný múr. Čím bude svah prudší, tým musia byť múriky a terasy stabilnejšie a pevnejšie. Aj v tomto prípade platí, že všetkého veľa škodí. Priveľa oporných plôch môže vyvolať dojem, že záhrada je plná bariér. Múrikmi sa dajú zvládnuť dve až tri úrovne, nie viac. Záhradu tak rozdelíte na niekoľko rozličných terás, pospájaných sústavou schodov. Schody by mali byť bezpečné a pohodlné na chôdzu s výškou stupňa okolo 15 cm. To, akým spôsobom budú cez terén prechádzať, určia možnosti terénu, ale aj fantázia ich tvorcu.
Hradná štruktúra Kameň je jednoznačne materiál predurčený pre záhradnú architektúru. Múry a múriky z neho majú neodolateľné kúzlo a možno ich vytvoriť rôznou technológiou. Jedna z nich je ukladanie kameňov nasucho, využíva sa pri nízkych výškach, do jedného metra so základom širokým minimálne 50 cm. Na dosiahnutie väčšej stability býva suchý múrik zošikmený smerom do svahu. V prípade vyššej opory treba na spojenie kameňov použiť cementovú maltu a klásť ich takzvanou hradnou štruktúrou. Jej podstatou je ukladanie kameňa do vodorovných škár s občasným vystriedaním so zhlukom kameňov.
Najvhodnejšie sú kamene z lomov, granit, žula či pieskovec. Vzhľadom na veľkosť kameňa a aj pohľadovo je ideálna hrúbka múra 33 cm, vynikne pri nej monumentálnosť kameňa. Tenšie steny pôsobia subtílne a neprirodzene. Stena sa muruje na vybetónovanom základe, denne možno položiť dva až štyri metre, maximálne do výšky 50 cm, pretože inak by sa mohol múr zosypať. Kameň je ťažký, nemá rovné plochy, ale kĺzavé hrany, preto sa ukladá po malých výškach do polosuchej betónovej zmesi. Po dosiahnutí výšky 50 cm treba práce prerušiť, nechať betón zaschnúť a pokračovať až na ďalší deň. Betón sa na kamene kladie tak, aby sa vytvárala 3 až 4 cm hlboká škára. Niektorí remeselníci ju zatierajú jemnejším škárovacím materiálom, ale po vyplnení škár sa stráca štruktúra.
Betónová alternatíva Ako alternatívu kameňa možno spevniť terasy múrikmi z betónu. Je to lacnejšia záležitosť, ako prírodný kameň. Betón možno použiť v rôznych variantoch. Betónová zmes sa ukladá do debnenia, od ktorého závisí hladkosť povrchu lícovej strany múra. Výhoda je, že po zatvrdnutí získava tvar debnenia. Múr tak môže byť dokonale hladký alebo plastický. Aby neboli steny veľmi masívne, je vhodné ich vystužiť oceľovou výstuhou. Množstvo a prierez výstuže stanoví odborník po posúdení únosnosti podložia a tlakových síl zeminy. Na princípe suchého stavania sa robia oporné múriky z tvárnic, vyrobených z vibrolisovaného betónu.
Môžu byť plné so štiepaným povrchom, ktoré umožnia v krátkom čase postaviť dekoratívny múrik, alebo tvárnice s otvormi na nasypanie zeminy. Do otvorov sa vysádzajú rastliny, ktoré dokážu premeniť betón na kvitnúci a podľa ročných období sa meniaci živý múr. Oporný múr z tvárnic sa buduje kolmo alebo v sklone a pre každý typ tvárnic je stanovená jeho maximálna výška. Menšie terénne prevýšenie spevnia prefabrikované betónové palisády. Pomocou nich možno vytvoriť členité múriky do výšky 80 cm. Spomínané betónové prvky však nie sú len sivé, dnes si ich môžete zadovážiť v mnohých farebných variantoch. Sú aj v najrôznejších štrukturálnych povrchových úpravách, ktoré betón katapultujú na vrchol materiálov, určených pre záhradnú architektúru.
Prispôsobivé gabióny Drôtené koše vyplnené kamenivom sa postupne presunuli z verejných a mestských priestorov aj do súkromných záhrad. Obľubu našli vďaka rýchlemu spôsobu stavania s vylúčením mokrého procesu. Dobre sa prispôsobia nepravidelnému povrchu, konštrukcia je priepustná a možno ju stavať bez ohľadu na ročné obdobie. Koše sú vyrobené zo zváraných alebo pletených sietí z pozinkovaného drôtu či drôtu obaleného plastom hrúbky od 3 mm. Koše rôznych rozmerov sa plnia lomovým kameňom odolným proti zvetrávaniu. Gabióny sa ukladajú stupňovito z rubovej strany alebo z oboch strán, čo vyplynie z terénnych pomerov. Vhodná je aj kombinácia košov s kameňom a košov so zeminou vyplnenou rastlinami, prípadne so stupňami z prefabrikovaných betónových prvkov.
Drevené palisády Drevo je menej tradičný materiál na oporné múriky. Tento fakt mu však neuberá z krásy. Drevené palisády možno použiť na zabezpečenie miernejšieho svahu. Je to v podstate drevená guľatina zviazaná drôtom alebo plastovou páskou. Samozrejme, drevo musí byť najskôr správne ošetrené, najlepšie tlakovou impregnáciou, ktorá predlžuje jeho životnosť. Využívajú sa aj tehly, ale pevné, dobre pálené, pretože obyčajné sa vonku v záhrade rýchlo rozpadnú
Tehlový múrik, podobne ako kamenný, sa muruje cementovou maltou a po dosiahnutí potrebnej výšky sa ešte vyplnia jeho škáry. Ideálne obdobie na stavbu oporných múrikov je jeseň. Počas zimy dobre sadnú. Ak ich na jeseň vysadíte trvalkami a cibuľovinami, kvitnúcimi na jar a v jarnom období doplníte letničky, v lete sa môžete blysnúť atraktívnymi kvetinovými múrikmi.
Vyberáme rastliny
Slnečné svahy
- dreviny, ktoré nepotrebujú pravidelný rez – pôdopokryvné ruže, plazivé borievky, borovica kosodrevina, skalníky, ľubovník, vresy a vresovce, zemolezy, dráč
- trvalky – rôzne druhy rozchodníkov, šalvie, pupalky, kocúrniky, pakosty, bergénie, krpčiarky
- okrasné trávy – nižšie kostravy, perovec
Do polotieňa a tieňa
- listnaté dreviny – brečtan, pavinič, zimozeleň, bršlen
- ihličnany – plazivý tis, niektoré druhy borievok
- trvalky – pakost, krpčiarka, bergénia, zbehovec plazivý, černohlávok, alchemilka, rôzne druhy funkií, papraďorastov, pôdopokryvné bambusy, pachysandra
- okrasné trávy – ostrice
Typy usporiadania
Skalka Väčšia či menšia. Dá sa vybudovať bez veľkých príprav a úprav. Aby však pôsobila vľúdne na oko, použite na jej stavbu len jeden druh kameňa.
Terasovanie Patrí medzi najčastejší spôsob úpravy svahovitého pozemku. Pri výstavbe múrikov však počítajte s tým, že si zašpiníte ruky od malty. A keďže ide o pevný záhradný bod, s ktorým len tak ľahko nepohnete, dobre si premyslite jeho výšku aj línie. Súčasťou terás môže byť aj skalka či kvetinové záhony.
Záhony s kvetmi Rýchlo rastúce, plazivé, kvitnúce aj nekvitnúce trvalky hravo zvládnu obrásť miernejší svah. Môžete si zvoliť čisto trvalkovú výsadbu alebo ich doplniť nižšími druhmi okrasných tráv a cibuľovinami, kvitnúcimi na jar či jeseň. Vždy vysaďte aspoň tri kusy z jedného druhu rastlín. Tak budete mať záruku, že rastlina zakrátko vytvorí pekné pokrytie. Na jeden štvorcový meter postačí tri až šesť rastlín. Po výsadbe (ideálne na jar alebo jeseň) svah intenzívne zavlažujte.
Pôdopokryvné ruže Vysaďte ich v správnom spone a pomerne rýchlo vytvoria súvislý koberec, ktorý bude kvitnúť každý rok. Výhodou je, že šancu nedostane ani burina. Navyše, hustá výsadba pomôže zadržať vlhkosť v pôde.
Tráva Pozemok s ladnými krivkami môžete „upratať“ aj takto. Dobre si však premyslite, či sa vám bude chcieť zdolávať s kosačkou strmé svahy.
Dreviny Ak je svah prudší, lepšou voľbou ako trvalky, ktoré síce rýchlo rastú, sú lacnejšie a majú často ohromnú regeneračnú schopnosť, sú dreviny. Tie ho svojimi koreňmi dobre spevnia. Aby ste sa o takýto svah nemuseli sústavne starať, použite ako podklad pri výsadbe kvalitnú netkanú textíliu (alebo aj geotextíliu) – pôda sa nebude splavovať, kým svah nebude dobre prekorenený, a zároveň udrží dreviny na pôvodnom mieste.
Vodné plochy Máte v záhrade príliš prudký svah? Pouvažujte napríklad nad vodopádom. Naozaj zaujímavo bude pôsobiť v spojení so skalkou.
Suché kvetinové múriky Suché preto, lebo na ich stavbu nepotrebujete maltu. Pred výstavbou suchého múrika je dôležité naplánovať si jeho umiestnenie, rozmery a aj to, akým spôsobom sa bude stavať. Rovnako ako pri skalke, aj tu sa odporúča použiť ten istý druh kameňa.
Ako postaviť suchý múrik
- Základy – musia byť hlboké 20 až 40 cm (závisí od výšky múrika – ideálna výška je 50 až 100 cm). Základy vysypte vrstvou štrku a piesku, dôkladne pohrabte a to tak, aby sa terén zvažoval len mierne
- Drenáž – ak je podložie nepriepustné, bude lepšie zabudovať doň aj drenážne rúrky
- Prvé kamene – tie najväčšie treba zapustiť asi do polovice podložia. Umiestňujte ich približne 30 až 40 cm od svahu – tak vznikne priestor na spevňujúci výplňový materiál
- Ukladanie kameňov – jednotlivé kamene ukladajte mierne šikmo smerom k svahu (sklon 10 až 15 %), múrik sa neskôr nebude nakláňať dopredu
- Štrbiny – do vzniknutých štrbín nasypte dostatočne vlhkú zeminu a vysaďte rastliny. Do suchých a na slnku situovaných múrikov sú vhodné najmä suchomilné skalničky a trvalky, ako napríklad rozchodníky, zvončeky, taričky, floxy, mydlice, lomikamene, poniklec, klinčeky a tarice
Vresovisko Na vidieku sa žiada farebná a druhová pestrosť, v meste zasa striedmosť (zamerajte sa na dve či tri farby). Výhoda vresoviska je, že bez problémov pokryje aj strmšie svahy.
