BRATISLAVA 15. februára (WEBNOVINY) – Bývalé vedenie Matice slovenskej tvrdí, že nevedelo o problémoch v Podielovom družstve Slovenské investície (PDSI). Pritom v zmenkách PDSI sa nachádza väčšina zo zbierky Národný poklad. Ako na dnešnej tlačovej besede informoval bývalý predseda Matice slovenskej (MS) a súčasný člen Výboru MS Jozef Markuš, zbierka na Národný poklad, ktorú má od začiatku na starosti Nadácia MS, má po 17 rokoch od jej vyhlásenia celkovú hodnotu 1 023 349,87 eura. Ako ďalej vyplýva z informácií správnej rady Nadácie Matice slovenskej z decembra 2010, v peňažnej forme je 765 582,29 eura, z čoho je v zmenkách PDSI 763 460,14 eura. Súčasné vedenie matice pritom netuší, kde sa prostriedky Národného pokladu v zmenkách PDSI nachádzajú. Okrem tohto, väčšinového finančného obnosu z Národného pokladu, bolo ku koncu roka 2010 na účte VÚB 2 122,15 eura.
name=“allowFullScreen“ value=“true“>
Istinou Národného pokladu je pritom práve suma 763 460,14 eura, ktorá je v zmenkách PDSI, „ktorá zo známych dôvodov momentálne nie je vymožiteľná, respektíve je zablokovaná v dôsledku vzťahov medzi PDSI a Capitalom Invest, obchodníkom s cennými papiermi, a.s.,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede advokát Pavol Boroň, ktorý je podľa vlastných slov od roku 2002 právnym zástupcom matice.
Národný poklad tvoria aj predmety z drahých kovov a obrazy uložené v MS v Martine. Podľa ocenenia z roku 1994 je hodnota predmetov z drahých kovov 124 288,19 eura a obrazov 133 479,39 eura. Boroň zároveň upozornil, že Nadácia MS používa svoj názov oprávnene. Pri jej vzniku v roku 1992 sa na používaní názvu dohodli všetci vtedajší zakladatelia nadácie, vrátane Matice slovenskej.
Podľa správy z rokovania Správnej rady Nadácie MS z 21. decembra 2010 finančná časť zbierky na Národný poklad bola od jej vzniku – od roku 1992 uložená vo VÚB. „Z dôvodu vyšších výnosov oproti úrokom v bankách, od roku 1992 Nadácia Matice slovenskej použila finančné prostriedky Národného pokladu na obchodovanie so štátnymi dlhopismi. … Od roku 2006 boli finančné prostriedky uložené v cenných papieroch – dlhopisoch a od roku 2008 boli uložené do zmeniek PDSI,“ uvádza sa v správe. Podľa Správnej rady Nadácie MS „istina Národného pokladu podľa kvalifikovaných právnych názorov nie je dotknutá. V dôsledku problémov, ktoré vznikli ďaleko za hranicami Nadácie Matice slovenskej, konkrétne ide o problémy medzi firmou Capital Invest, o.c.p., a.s. a sporiteľským družstvom Podielové družstvo Slovenské investície, sa však v súčasnosti dosahuje len veľmi nízky výnos“. Správna rada Nadácie MS sa na tomto rokovaní rozhodla, že ak by došlo k zníženiu istiny, bude nadácia z iných výnosov a príjmov postupne dopĺňať istinu Národného pokladu až do úrovne z decembra 2010, teda do sumy viac ako 763-tisíc eur.
Bývalý šéf MS Jozef Markuš zdôraznil, že medzi zakladateľmi PDSI bola pred 10 rokmi akciová spoločnosť Matičný fond a nie Matica slovenská, ktorá jej len jedným z akcionárov – nie majoritným, Matičného fondu. Matičný fond je pritom fond z prvej vlny kupónovej privatizácie a ľudia, tzv. držitelia investičných kupónov vkladali do fondu nie svoje peniaze, ale svoje investičné body. „Matičný fond dlhé roky, takmer 20 rokov, hospodári s miernym prebytkom a vypláca svojim akcionárom dividendy, čím sa pozitívne líši od naozaj drvivej väčšiny investičných fondov z prvej vlny kupónovej privatizácie,“ povedal ďalej Markuš o histórii PDSI. Fond podľa neho pri zakladaní PDSI pred 10 rokmi vložil do družstva časť svojho majetku a nie majetok matice „so zámerom zúčastniť sa na rozvoji slovenského sporiteľského družstevníctva“. PDSI a ďalšie tri regionálne dcérske družstvá mali na starosti zber vkladov. Ich zhodnocovanie, teda aj investovanie mal na starosti licencovaný obchodník s cennými papiermi – Capital Invest. Obchodník s cennými papiermi je podľa zákona pod osobitným dohľadom Národnej banky Slovenska. Keďže garantoval dosiahnutie plánovanej výšky zhodnotenia, musel mať právo rozhodovať o investovaní zverených vkladov. „Tento systém 10 rokov úspešne fungoval pri dobrej, nadpriemernej úrovni zhodnocovania vkladov členov družstiev. Závažné problémy s obchodníkom s cennými papiermi vypukli až v roku 2010, vyvrcholili jednostranným vypovedaním zmluvy o riadení portfólia a zadržiavaním cenných papierov a iných dokumentov družstiev,“ dodal Markuš. Ako doplnil Boroš, „nám nikto nedal signál, že sa v PDSI niečo robí“. PDSI podľa Markuša hľadá spôsob, ako dosiahnuť „plnú finančnú náhradu pre sporiteľské družstvá a pre ich podielnikov“. O súčasnom stave riešenia problémov by PDSI malo v blízkom čase informovať na tlačovej besede.