Košičanka Ľubica Bérešová (25) je unikátnym zjavom vo svete športu s názvom fitnes bikiny. Hoci sa mu intenzívne začala venovať iba v druhej polovici roka 2014, zoznam jej úspechov je bohatý. Ako doma, tak aj na medzinárodnej scéne. Minulý rok skončila druhá na ME v Španielsku a vyhrala majstrovstvá sveta v Budapešti. Bývalá košická ligová hádzanárka už pri svojom debute na MS v Maďarsku bola totiž bez konkurencie.
Aké je to, keď sa zverenkyňa hneď pri svojom prvom vystúpení na majstrovstvách sveta dostane na zoznam majsteriek sveta, v ktorom je aj jej osobná a štátna trénerka?
Tak samozrejme, že je to skvelé. Fantázia. Naozaj som nečakala, že v Budapešti zvíťazím. Veď vo fitnes bikiny som začala na medzinárodnej scéne súťažiť iba koncom roka 2014. Naozaj. Pre mňa bolo už veľkou cťou a úspechom, že mi naša Slovenská asociácia kulturistiky, fitnes a silového trojboja (SAKFST) umožnila štartovať na MS 2015 v Budapešti. Na svetovej scéne som mala výbornú životnú i súťažnú premiéru.
S akými ambíciami ste odchádzali na svoj prvý svetový šampionát v kariére? Čo ste chceli pri svojom debute dokázať?
Nikdy si nedávam konkrétny cieľ. Ale vždy chcem byť čo najlepšia. Vždy chcem na súťaži podať čo najlepší výkon. To je pre mňa rozhodujúce. Viete, uvedomujem si, že čo bude ďalej, o tom v našom športe nerozhodujem ja. Verdikt musia vyrieknuť iní, čiže členovia jury.
Vo vašej kategórii v bikiny fitnes do 160 cm štartovalo neuveriteľných 38 dievčat. Ako ste prijali takú ohromnú konkurenciu?
Na podobný počet dievčat som zvyknutá už od začiatkov v tomto športe. Medzi ´bikinárky´ sa vždy hlási najviac dievčat. Každá chce vyhrať (smiech). Pokiaľ však ide o majstrovstvá sveta v Budapešti, vôbec som netušila ako v tejto ohromne veľkej a silnej konkurencii dopadnem. Veď to bol môj prvý štart na MS. Od trénerky viem, že predminulý rok v Kanade súťažilo približne 20 dievčat, o rok neskôr však už raz toľko. Bola to sila (krátka odmlka). Nechcela som sa zbytočne stresovať. Preto som sa sústredila iba na svoj výkon. Povedala som si, že v tejto náročnej súťaži nemám čo stratiť. Že tu môžem iba získať (smiech).
Na čo ste si trúfali, keď ste sa už pri svojom debute na svetovom šampionáte dostali medzi šesť finalistiek? Do akej pozície ste sa vy sama vnútorne vlastne pasovali?
So súperkami som sa nedokázala porovnať (smiech). Ja predsa na pódiu nevidím to, čo vidia rozhodcovia (krátka odmlka). Neviem, či som bola iná ako moje súperky. Osobne som sa koncentrovala iba na svoju prezentáciu na pódiu. Myslím si, že každá z nás ide na takúto veľkú súťaž s cieľom vyhrať. Ktorá z dievčat tvrdí, že nie, tak podľa mňa nehovorí pravdu.
Aké boli vaše pocity v momente, keď v Budapešti na počesť vášho triumfu hrali slovenskú hymnu?
Neuveríte mi, ale od chvíle, keď som začala súťažiť vo fitnes bikiny, tak som snívala o tom, že mi raz na veľkej súťaží zahrajú hymnu. Fakt. Ten okamih prišiel hneď pri mojom debute na majstrovstvách sveta. To som fakt nečakala. Ale bolo to krásne. Vôbec som nevedela, čo mám so sebou robiť. Bolo to veľmi dojemné, chcelo sa mi plakať. Slzy som mala úplne na krajíčku. Zažila som pocity, ako som doteraz nepoznala. Bolo to fantastické.
Košíc, kde žijete, to do Budapešti nie je tak ďaleko. Prišli vás na tento šampionát povzbudiť a podporiť aj vaši známi, kamaráti a príbuzní? Ako ste vnímali ich prítomnosť v hľadisku?
Sprevádzal ma priateľ, ktorý všetko fotil, nakrúcal, povzbudzoval ma. A poriadne kričal (smiech). Rodičia na moje súťaže nechodia. Aby ma zbytočne neznervózňovali (smiech). Aj na zápasy hádzanej, ktorej som sa v Košiciach venovala na ligovej úrovni desať rokov, som im zakázala chodiť. Naozaj som ich v hľadisku nechcela mať (smiech). Veľmi dobre ich však zastúpili ostatné ´baby´ z reprezentácie, ktoré ma prišli povzbudiť. Tiež poriadne kričali (smiech). Som rada, že aj trénerka sa k ním s tým krikom pridala (krátka odmlka). Človeka veľmi nakopne poznanie, že v hľadisku má svojich ľudí, že sú tam aj takí, čo mu držia palce.
Čo nesmie chýbať pretekárke, ktorá súťaží v disciplíne bikiny fitnes a ktorá chce byť majsterkou sveta?
Keď vyjde na pódium, niečo z nej musí vyžarovať. Musí mať v sebe niečo navyše, čo nemajú ostatné fitnesky. Musí mať určitú iskru. Musí sa vedieť na tom pódiu doslova predať. Samozrejme, v tom dobrom slova zmysle (krátka odmlka). Veď krásne sme všetky, ktoré na pódiu súťažíme. Všetky máme krásne vyšportované postavy. Ale okrem dobrej visáže musíme hľadisku a najmä rozhodcom ukázať okrem svojej vyšportovanej postave aj veľkú charitu.
Viackrát ste spomenuli, že v Košiciach ste dlho na ligovej úrovni hrali hádzanú. Takže akú športovú minulosť máte za sebou? Ktorému športu ste sa venovali predtým, než ste sa začali venovať fitnes?
Športu som sa venovala od detstva. Vždy som rada športovala. Desať rokov som v Košiciach, kde žijem, hrala hádzanú. Občas som popri tom zašla aj do fitnes centra, lebo som veľmi rada posilňovala. Práve v tom fitnes centre sa mi do rúk dostali časopisy so skvelými postavami bikiny fitnesiek. Obdivovala som ich postavy. Páčilo sa mi, že hoci sú svalnaté, stále majú ženské postavy, sú pevné a pekne formované. A raz som si povedala, že aj ja chcem mať takú skvelú figúru. A keďže som cieľavedomý človek, ktorý si vždy ide za svojim, vyhľadala som pána Milana Čížeka, ktorý je uznávaným trénerom, nie iba prezidentom Slovenskej asociácie kulturistiky, fitnes a silového trojboja. On mi poradil, aby som sa zverila do rúk dvojnásobnej majsterky sveta Natálie Lérantovej – Rewajovej. Povedal mi, že mám na to, aby som raz bola vo fitnese veľmi dobrá. Tak som mu uverila (smiech). Hoci pán Čížek dodnes zostal mojim poradcom, trénujem pod vedením Natálie, ktorá v minulosti bola dvojnásobnou majsterkou sveta práve vo fitnes bikiny.
Ako vás ako úspešnú fitnesku vníma vaše okolie? S akými reakciami sa stretávate po významných súťažiach, na ktorých slávite úspechy od začiatku kariéry?
Veľmi ma teší, že po súťažiach sa stretávam s veľkým množstvom pozitívnych ohlasov. To človeka povzbudí do ďalšej športovej aktivity. Úplne najlepší pocit je, keď vám niekto cez sociálne siete napíše: ´si moja motivácia, si môj vzor´. Je to neskutočné zadosťučinenie za tú drinu, ktorú v príprave podstupujem (krátka odmlka). Samozrejme nie každému sa vypracované ženy páčia, sem tam sa teda stretnem aj s kritikou, s nejakou tou iróniou, s ironickými poznámkami. Veď to poznáte… Koľko ľudí, toľko názorov (krátka odmlka). Žiadna kritika ma však nemôže zdeptať, alebo zastaviť v tom, čo robím. Práve naopak, aj posmešky neprajníkov ma predsa posúvajú dopredu. Ak niečo milujete, nie je čo riešiť (smiech).
Čo všetko okrem cvičenia a dodržiavania prísnej životosprávy robíte preto, aby ste stále boli krásnou ženou a úspešnou fitneskou v kategórii bikiny?
Predovšetkým sa veľmi rada smejem. Veď to vidíte, nie? Podľa mňa práve smiech je najlepším liekom na krásu a večnú mladosť (smiech). Preto ma veľmi často počujete smiať sa.
Čo vám dala hádzaná do ďalšej športovej kariéry? Čo ste si z tohto športu priniesli do bikiny fitnes?
Určite široký chrbát (smiech). Dobre vypracované svalové partie. A tiež veľkú bojovnosť, odolnosť a psychickú vyrovnanosť. Hádzaná ma naučila to, že v športe sa nie iba vyhráva, ale aj prehráva. Hádzaná ma naučila nie iba to ako sa tešiť z veľkých triumfov, ale aj to, ako treba prijať a správne spracovať prehry a neúspechy. Nie je teda toho málo, čo mi do života dala hádzaná.
Štefan Žilka
