BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) – Tretím najbohatším človekom na svete podľa aktuálneho rebríčka americkho časopisu Forbes je Warren Buffett, druhý najbohatší Američan. Prezývku Veštec z Omahy získal za svoju neomylnosť a miesto, kde žije, predpovedal oslabenie dolára, upozorňoval na bublinu na americkom hypotekárnom trhu ako aj na turbulencie v americkej ekonomike. Celý život radil nedávať peniaze do ničoho, čomu človek nerozumie.
Narodil sa 30. augusta 1930 v Omahe (Nebraska) ako druhé z troch detí Howarda Buffetta, makléra, ktorý to neskôr dotiahol až do Kongresu USA. Aj on, podobne ako Bill Gates, svoju neskoršiu kariéru odštartoval už v detstve. Mal iba šesť rokov, keď kúpil u starého otca súpravu plechoviek Coca-Coly po 25 centov a obratom ich predal kamarátom po 30 centov. Malý Warren sa bavil zarábaním peňazí. Ako školák roznášal noviny a prvý raz vyplnil daňové priznanie a do nákladov si dal 35 dolárov za bicykel a náramkové hodinky. Predával použité golfové loptičky, prenajímal autá a hracie automaty. Prvý s kamarátmi umiestnili v miestnom holičstve a o mesiac už mali tri stroje v rozličných lokalitách v meste. To, čo sa mu podarilo zarobiť, obyčajne ďalej investoval. Napríklad v rodnej Omahe kúpil poľnohospodársku pôdu a potom ju prenajímal.
Ako 11-ročný vstúpil prvýkrát do sveta skutočného biznisu, keď si kúpil tri akcie firmy Cities Service po 38 dolárov. Ich cena v priebehu niekoľkých hodín poklesla na dvadsaťsedem dolárov. Keď sa neskôr znovu vyšplhala, Buffett ich rýchlo predal s minimálnym ziskom, lebo sa bál straty. No svoj krok zakrátko oľutoval. Akcie Cities Service neskôr vzrástli na 200 dolárov, a tak ho prvý obchod s akciami naučil tomu najdôležitejšiemu na dosiahnutie úspechu vo finančnom svete – trpezlivosti a dôvere vo vlastné rozhodnutia.
V roku 1947 ukončil strednú školu a na vysokú nikdy neplánoval ísť. Chcel sa venovať podnikaniu a obchodom na trhoch. Do skončenia strednej školy už stihol zarobiť predajom novín päťtisíc dolárov. To boli na to obdobie veľké peniaze. Jeho otec mal iné plány a presvedčil ho, aby študoval ekonomiku na Pennsylvánskej univerzite. Buffett vydržal dva roky, hoci si sťažoval, že vie viac ako profesori. Neskôr doštudoval v domovskom štáte Nebraska na univerzite v Lincolne, aby potom pokračoval ešte na ekonomike na Columbia Business School. Tu bol žiakom Benjamina Grahama, výnimočného akciového analytika, ktorý založil jednu hodnotovú stratégiu investovania. Jeho prácu The Intelligent Investor, ktorú Graham napísal v roku 1949, označil za najlepšiu knihu o investovaní, akú kedy kto napísal. Dodnes je považovaná za bibliu investovania a stále je vydávaná.
Graham nebol len jeho učiteľom, ale neskôr aj osobným priateľom. Od neho sa naučil spôsob, ako určiť skutočnú hodnotu firmy. Potom ju porovnal s burzovou cenou a vedel, či a kedy má kupovať. Nespoliehal sa na krátkodobé špekulácie, ale na dlhodobé investície. V roku 1954 nastúpil do Grahamovej firmy za ročný plat dvanásťtisíc dolárov. V priebehu dvoch rokov získal zručnosť, sebadôveru i slušnú hotovosť. V roku 1957 sa vrátil do Omahy a v Nebraske si založil vlastný biznis – Buffett Partnership – čiastočne z vlastných úspor a čiastočne s pomocou peňazí od rodiny a známych. V roku 1969 dosahovala návratnosť jeho vložených investícií ročne 30 percent, a to v oblastiach, kde je normou 7 až 11 percent.
Vždy som vedel, že budem bohatý. Nemyslím si, že som o tom niekedy čo i len na chvíľu zapochyboval. Warren Buffett
Najväčší úspech Warren Buffett zaznamenal, keď v roku 1965 kúpil Berkshire Hathaway, pôvodne malú textilnú firmu z New Bedfordu. Textilný priemysel v tom čase prechádzal krízovým obdobím a Buffett bol nakoniec prinútený vzdať sa aktivít v tomto odvetví. Spoločnosť Berkshire Hathaway však prežila a dodnes zastrešuje všetky jeho firmy a investície. V súčasnosti patrí pod Berkshire približne 40 spoločností z rôznych sektorov , od spodnej bielizne cez banky až po výrobu prúdových lietadiel, v ktorých pracuje vyše 230 – tisíc ľudí. Pred vyše 30 rokmi stála akcia Berkshire Hathaway asi 130 až 140 dolárov, v roku 1995 okolo 30 000 USD a dnes sa jedna jej akcia pohybuje v pásme 105 -110 tisíc dolárov. Buffett nikdy neinvestoval do firiem, ak sa v nich nevyznal, alebo nerozumel tomu, čo robili. Napríklad, nekupoval IT spoločnosti ani v čase ich najväčšieho boomu, keďže má averziu k počítačom a údajne ich dodnes nepoužíva.
Riziko prichádza vtedy, keď robíte to, čomu nerozumiete.Warren Buffett
Podľa overených postupov získal podiely v spoločnostiach, ktorých trhová cena bola podľa jeho názoru nižšia ako tá skutočná, a zarábal na nich. Prvé väčšie výnosy mu priniesli investície do poisťovníctva, neskôr nasledovali ďalšie oblasti – drahokamy, nábytok, potravinárstvo, nehnuteľnosti, médiá. Jeho prístup spočíval v tom, že nakupoval akcie, ktoré väčšina investorov príliš odsúdila. Ak mu jeho analýza potvrdila, že stoja za viac, ako sa predávajú na burze, začal nakupovať. „Ak raz kúpim, už sa nestarám, či jej kurz klesne, alebo stúpne, my investujeme na dlho. Takisto nie je podstatné, čo hovoria ostatní,“ povedal Buffett. V roku 1974, keď americké burzy zažívali divoké časy, zarobil najviac peňazí. V čase krachu Enronu nakupoval dlhy energetických spoločností, ktoré ostatní investori v tom čase „pochovali“. Neskôr, po ustálení situácie, na tom dobre zarobil. Medzi Buffettove najznámejšie a najvýnosnejšie akvizície patrí American Express, Coca-Cola, Washington Post či Gillette, a vo všetkých prípadoch Buffett kúpil viac ako päť percent akcií. Jeho aktivity siahajú aj na Slovensko, stal sa najväčším akcionárom spoločnosti Kraft Foods, ktorá ovláda aj bratislavskú cukrovinkáreň Figaro. A hoci Buffeta považujú za génia v investovaní, o Wall Street sa nevyjadruje zbožne. Práve naopak, podľa neho je to jediné miesto, kde si bohatí ľudia chodia dať radiť od tých, ktorí sa vozia do práce metrom. Dištancuje sa aj od ratingových agentúr. V rozhovore pre televíziu CNBC povedal, že agentúry, rovnako ako mnohí iní, si vo finančnej kríze, ktorá prepukla v roku 2008 a jej dôsledky svet pociťuje dodnes, počínali nesprávne. Buffett pritom prostredníctvom svojej spoločnosti vlastní 13-percentný podiel v agentúre Moody’s. Kritiku však smeroval aj na investorov, ktorí si „mali urobiť svoje domáce úlohy a nemali sa spoliehať na ratingové agentúry“. On sám sa vraj nikdy na ratingy agentúr spoločností, o ktoré mal záujem, nespoliehal a ich stav si preveroval sám. Buffett sa musel dostaviť pred kongresovú komisiu zriadenú na vyšetrenie príčin finančnej krízy. Osobný podiel na kríze dôrazne odmieta a tvrdí, že ju zapríčinili banky. Odmietol poskytnúť komisii akékoľvek stanoviská písomne. Dostavil sa pred ňu až po použití právnych donucovacích prostriedkov.
Napriek tomu, že jeho majetok je ohromný, je známy svojou sporovlivosťou. Pri celkovom majetku 50 miliárd dolárov dostáva ročne na vlastnú žiadosť iba 100-tisíc od Berkshire Hathaway, čo je v Amerike bežný plat vedúcich pracovníkov. Vždy vedel šetriť a dokázal to už začiatkom 50. rokov, keď sa oženil. Napriek tomu, že vtedy pracoval v maklérskej firme svojho otca a nejaké peniaze už mal našetrené, s manželkou Susie žili v malom prenajatom byte, kde im často spoločnosť robili myši. Keď sa narodila prvá dcéra, tiež pomenovaná Susie, aby ušetrili, urobili jej postieľku zo zásuvky bielizníka.
Pokračuje v tom dodnes. Mohol by bývať v luxusných vilách, stále však žije v dome, ktorý si v roku 1958 kúpil za 31 500 dolárov, aj keď vlastní aj letné sídlo v kalifornskej Laguna Beach. Aj v tých najdrahších reštauráciách si obyčajne objedná hamburger s hranolčekmi a k tomu čerešňovú kolu. Má rád bejzbal a steaky a údajne sám šoféruje aj vlastné auto, na ktorom má poznávaciu značku Thrifty (Šetrný). Tvrdí sa o ňom, že nepoužíva e-mail a mobil začal používať len nedávno. Jedinou jeho slabosťou je vášeň pre luxusné lietadlá. „Je to neospravedlniteľné,“ vyhlásil napríklad v roku 1989, keď si kúpil súkromné lietadlo. Na svoj zovňajšok si veľmi nepotrpí, hoci tvrdí, že to nie je pravda. „Kupujem si drahé obleky, ibaže na mne vyzerajú lacno,“ hovorí.
Je vášnivým hráčom bridžu. Okrem toho rád učí a diskutuje so študentmi. Má prirodzený rečnícky talent a jeho verejné vystúpenia sú pre poslucháčov sviatkom. Možno práve sa pravidelné výročné stretnutia akcionárov Berkshire Hathaway stali kultovou záležitosťou. Médiá ich príznačne pomenovali Woodstock kapitalizmu. Ak by ste však chceli vypočuť tajomstvo, aká je stratégia jeho investovania v súkromí na obede v newyorskom vychýrenom steakehouse Smith&Wollensky, pripravte si milióny. V roku 2008 vylicitovali za pozvánku na obed rekordnú sumu 2,1 milióna dolárov, ktorú neváhal zaplatiť manažér čínskeho hedgeového fondu Čao Tan-jang. Samozrejme, účet za obed zaplatil Buffett. Americký miliardár Warren Buffett je aj hlavnou postavou animovaného seriálu, ktorý má naučiť deti finančnej zodpovednosti. Zábavnou formu deťom poskytuje základné informácie o finančníctve vrátane toho, ako sa vyhnúť nadmernému zadlženiu.
Pozoruhodný je aj jeho súkromný život. Z prvého manželstva má síce dcéru a dvoch synov, ale od roku 1977 žili s manželkou Susan odlúčene. Prv, než odišla, zoznámila ho s možnou nástupkyňou, Astrid Menksovou, ktorá sa stala jeho životnou partnerkou. So zákonitou manželkou aj po rozlúčení zostali dobrými priateľmi a obchodnými partnermi. S Astrid sa Warren Buffett oženil až po tom, ako jeho prvá manželka v roku 2004 zomrela na rakovinu.
Smrť prvej manželky skomplikovala aj otázky Buffettovho dedičstva, pôvodne mala väčšinu majetku dostať ona. Nakoniec sa miliardár rozhodol úplne inak. V júni 2006 sa rozhodol, že na charitu dá 85 percent vlastných akcií investičnej skupiny Berkshire Hathaway. „Už viem, čo chcem urobiť a dáva mi to zmysel ísť ďalej,“ vyjadril sa pre magazín Fortune. Je to úplne v súlade s jeho svetonázorom. Buffett je totiž veľkým zástancom dedičnej dane. Aj preto jeho deti dostanú len menšinu z obrovského majetku. „Neverím v dynastické bohatstvo,“ vysvetlil v jednom z rozhovorov. Podľa jeho plánov sa osemdesiatpäť percent akcií investičnej skupiny Berkshire Hathaway rozdelí medzi päť nadácií. Najväčšia časť, päť šestín tohto majetku, v cene asi tridsať miliárd dolárov, bola určená pre nadáciu Billa a Melindy Gatesovcov.
Práve s druhým najbohatším mužom planéty ho spája úprimné a hlboké priateľstvo.Obaja najväčší boháči sa spriatelili na začiatku 90. rokov, keď sa ich podnikateľské cesty spojili a Gates po kúpe časti Buffetovej investičnej firmy získal aj kreslo v jej správnej rade. Buffetov príspevok je najväčší v celej americkej histórii a peniaze by sa mali míňať aj na nové filantropické účely, najmä na globálny rozvoj. Časť z príspevku išla aj do nadácie Susan Thompson Buffett Foundation, pomenovanej podľa Buffettovej ženy, a do ďalších charitatívnych organizácií, ktoré založili jeho tri deti. Na dobročinné účely napríklad vydražil za 210-tisíc dolárov aj svoju starú peňaženku. Vložil do nej lístok s tipom na investovanie. Vlani s Billom Gatesom v auguste 2010 spustili v súčasnosti jednu z najväčších charitatívnych iniciatív, keď americkí miliardári prisľúbili polovicu svojho majetku venovať na dobročinné účely. Cieľom akcie s názvom Záväzok dávať je presvedčiť miliardárov v celej krajine, aby sa vzdali viac ako polovice svojho majetku v prospech charity. „Záväzok je morálny, nejde o legálny prísľub,“ uviedli organizátori zbierky. „Práve sme s tým začali, ale už teraz máme obrovskú odozvu,“ uviedol jeden z prvých signatárov Buffett. Do decembra 2010 sa do projektu zapojilo 17 ľudí.Warren Buffett si vybral si aj svojho nástupcu, jeho meno je v zapečatenej obálke. Americký časopis Time zaradil medzi sto najvplyvnejších mužov našej planéty.
spracované podľa: SITA, The Financial Times, Wikipedia, Reuters, BBC, Beginersinvest, Forbes