LONDÝN 31. júla (WEBNOVINY) – Slovenský reprezentant vo vodnom slalome Michal Martikán si v utorok v areáli Lee Valley White Water Centre v Broxbourne, kde sa konali súťaže v rámci Hier XXX. olympiády v Londýne, vybojoval v C1 bronz.
Skompletizoval tým svoju zbierku vzácnych kovov s piatimi kruhmi. V Atlante 1996 a Pekingu 2008 bral zlato, v Sydney 2000 a Aténach 2004 striebro.
Pri svojej piatej účasti na OH získal piatu medailu v pretekoch jednotlivcov, čo sa doteraz nikdy v histórii nepodarilo žiadnemu inému športovcovi – mužovi.
Ďalší olympijskí multimedailisti totiž vystúpili na pódium pre najlepšie trio buď v súťažiach družstiev alebo ako členovia posádok.
„Je to obrovský úspech. Som rád, že Michal získal svoju piatu olympijskú medailu. Bolo to skutočne vydreté. Mal nesmierne ťažkú sezónu. V nominačných pretekoch dokázal, že je špičkový pretekár, ktorý dokáže v správny čas zabojovať o najvyššie méty,“ neskrýval radosť predseda Slovenskej kanoistickej asociácie Ivan Cibák a pokračoval: „Tento bronz má cenu zlata. On dnes neprehral. Tí, čo ho zdolali, mali iba viac šťastia. Trať viac vyhovovala pravákom, ešte raz skladám pred Michalom klobúk. Ako ho poznám, v Riu o štyri roky sa pokúsi vrátiť sa na vrchol,“ dodal prvý muž slovenskej kanoistiky.
Tridsaťtriročný rodák z Liptovského Mikuláša sa týmto činom teda zaradil medzi legendy nielen vodnoslalomárskej, ale celkovo svetovej športovej histórie.
Radosť, radosť, radosť
„Michal si odrobil svoje na všetkých olympiádach, bronzom skompletizoval svoju zbierku. Ja som bol presvedčený, že sa bude vo finále rozhodovať medzi ním a Tasiadisom, Estanguet ma veľmi prekvapil. Je to však obrovský úspech, blahoželám Michalovi,“ pridal sa do radu gratulantov predseda Slovenského olympijského výboru (SOV) František Chmelár.
„Ja som veril, že medaila z toho bude. Po semifinále, kde si ťukol hneď na prvej bránke, som vedel, že to bude preňho ponaučenie . Vo finále predviedol brilantnú jazdu. Musíme však športovo uznať, že Tony Estanguet bol dnes lepší, Sideris Tasiadis mal zase trochu viac šťastia,“ pridal svoj postreh vedúci slovenskej výpravy v Londýne Ľubor Halanda.
„Radosť, radosť, radosť. Medaila je fantastická. Päť olympiád, päť medailí, to sa ani nedá iné, ako zložiť klobúk a ísť do úklonu. To je neskutočný fantastický zápis do histórie, ktorý už nikto nikdy nevymaže,“ rozplýval sa radosťou aj šéf vodnoslalomárskeho tímu Róbert Orokocký.
Rozhodla spodná časť trate
Michal Martikán štartoval v osemčlennom finále ako piaty v poradí. Keď prišiel do cieľa, jeho čas bol o viac ako štyri sekundy lepší, ako výkon dovtedajšieho lídra, Španiela Andera Elosegiho.
„Tým časom vo finálovej jazde hodil svojim súperom rukavicu. V tom momente sme azda všetci dúfali, že to bude stačiť na zlato. Je tam trošku taký malý smútok, že to celkom nevyšlo. Obdivujem zlatého Estangueta a strieborného Tasiadisa, ktorí vedeli na štarte, aký čas Michal dosiahol, ale napriek tomu to zvládli. Asi si naozaj zaslúžili vzácnejšie kovy,“ pokračoval vedúci vodných slalomárov.
Na rozhodujúcu finálovú jazdu po utorku už päťnásobného olympijského medailistu sa nemohol nepozerať aj trénerskými očami.
„Rozhodla spodná časť trate. Michal trochu podišiel bránku číslo devätnásť. Tony Estanguet mu tam ušiel a Sideris Tasiadis zlikvidoval svoju stratu. Opakujem však, že bronzová medaila je úžasný úspech,“ uzavrel Róbert Orokocký.
