BRATISLAVA 18. októbra (WEBNOVINY) – Vegetačnú sezónu v roku 2010 hodnotia botanici ako jednu z najúspešnejších v poslednom desaťročí. Pracovníkom Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Bratislave sa okrem iného podarilo zistiť prítomnosť dvoch významných sucho a teplomilných travinno-bylinných spoločenstiev, ktorých výskyt na Slovensku nebol doposiaľ známy.
„V alúviu dolného toku Váhu sa vedcom podarilo overiť lokality vzácneho spoločenstva s ostricou úzkolistou a kostravou paovčou. Ide o zriedkavé suchomilné pasienkové spoločenstvo, ktoré sa vyvíja na riečnych sedimentoch. Jeho výskyt bol donedávna potvrdený len z niekoľkých lokalít v Rakúsku a Maďarsku,“ informovala hovorkyňa DAPHNE – Inštitútu aplikovanej ekológie Martina Badidová Brinzíková. Dodala, že na juhozápadnom Slovensku boli takéto porasty študované v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. „Odvtedy však po rozsiahlych zásahoch do krajiny v podobe budovania riečnych kanálov a premeny travinných porastov na ornú pôdu boli porasty tohto spoločenstva na území našej krajiny považované za úplne zdecimované,“ uviedla. Podľa Badidovej Brinzíkovej informácia o potvrdení výskytu spoločenstva po viac ako štyridsiatich rokov je pozitívnym signálom a obohatením známej diverzity vegetácie Slovenska.
V širšom okolí Bratislavy boli zistené pomerne rozsiahle porasty s kavyľom tenkolistým. „Táto ohrozená a zákonom chránená stepná tráva sa na Slovensku vyskytuje len na niekoľkých izolovaných lokalitách, pričom len zriedkavo vytvára súvislé porasty,“ opísala hovorkyňa. Dodala, že podobná vegetácia bola doteraz známa len zo severného Maďarska a južnej Moravy, kam zasahuje zóna kontinentálnych lesostepí, ktorá sa do strednej Európy dostáva z centrálnej Ázie. „Výskyt tohto pôvodného lesostepného spoločenstva sa na Slovensku vzhľadom na geomorfologické a klimatické charakteristiky našej krajiny doteraz nepredpokladal. O to väčším objavom zostáva výskyt tohto lesostepného spoločenstva na vzácnej a prirodzene nelesnej lokalite,“ uviedla.
Obe novozistené rastlinné spoločenstvá je potrebné chrániť pred možnými degradačnými zásahmi. „Zároveň je nutné sa o lokality starať. Jedným z takýchto prístupov je vhodný manažment – nastaviť správny termín kosby alebo typ spásania tak, aby sa zachovalo čo najviac vzácnych druhov,“ zdôvodnila Badidová Brinzíková. Preto sa botanici spolu s odborníkmi z DAPHNE – Inštitútu aplikovanej ekológie snažia navrhnúť vhodný postup na zachovanie biologickej rozmanitosti v lokalitách. Vegetačný výskum ako aj vytváranie manažmentových modelov adekvátnych pre jednotlivé typy travinno-bylinej vegetácie Slovenska je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
SITA