BRUSEL 1. apríla (WEBNOVINY) – Belgický premiér Yves Leterme vo štvrtok v parlamente nečakane zaútočil na princa Laurenta, syna kráľa Alberta II. v súvislosti s jeho početnými zahraničnými cestami.
Predsedovi belgickej vlády prekážajú princove vysoké náklady, ktoré sa ročne vyšplhajú až na úroveň 300 tisíc eur. Rovnakú sumu pritom bez započítania dodatočných príplatkov zarába americký prezident Barack Obama.
„Princ si musí uvedomiť, že by mala existovať kritická hranica medzi jeho právami a povinnosťami,“ povedal Leterme priamo pred poslancami v nečakane kritickom prejave v narážke na princovu nedávnu cestu do Konga. Kráľovská rodina pritom v krajine požíva vysoký stupeň úcty a o jej členoch sa najvyšší predstavitelia monarchie vyjadrujú spravidla s rešpektom. „V najbližších dňoch sa budem musieť s princom Laurentom porozprávať a pripomenúť mu jeho povinnosti,“ dodal premiér.
Mladší z Albertových synov je v Belgicku už dlhšie považovaný za „čiernu ovcu“ kráľovskej rodiny. tyridsaťsedemročný princ bol v minulosti zaangažovaný vo viacerých škandálov vrátane prekračovania povolenej rýchlosti, ostrej kritiky novinárov alebo rozšafného a nákladného životného štýlu. Vláda v Belgicku sa pritom v týchto časoch snaží o škrtanie výdavkov a bojovať tak s dopadmi ekonomickej krízy na štátny rozpočet.
Belgicko sa v je svetovým rekordmanom medzi krajinami v počte dní bez vlády. Krajina funguje bez centrálnej vlády už viac než 289 dní, čím predstihla doterajšieho rekordmana – Irak. V Belgicku sa konali posledné parlamentné voľby už 13. júna minulý rok a trištvrte roka po nich sa stále ešte ani nečrtá politická dohoda medzi reprezentáciami holandsky hovoriacich Flámov, ktorí žiadajú väčšiu autonómiu, a frankofónnych Valónov. Tí by naopak chceli zachovať súčasný stav, keďže sčasti žijú na úkor ekonomicky rozvinutejšieho
Belgická „federácia“
Politika Belgicka sa často porovnáva so škótskou politikou. Prevažuje podpora európskych myšlienok s dôrazom na vybudovanie samostatného štátu – Flámskej republiky. Separatistické línie nie sú čitateľné iba pri nacionalistických organizáciách, ale aj pri ostatných politických stranách.
Belgicko je krajina rozdelená na dva samostatné celky s vlastnou samosprávou, médiami, školstvom a organizačnými klubmi. V krajine neexistujú federálne média a ani federálne politické strany.
V druhej polovici 20. storočia bol vytvorený tretí autonómny región: Brusel – hlavné mesto. Vďaka jazykovej univerzálnosti Bruselu, nepatrí mesto ani k Valónom ani k Flámom a preto je samostatnou autonómnou jednotkou, ktorá podlieha kontrole oboch etnických spoločenstiev. Práve snaha o privlastnenie si Bruselu bola príčinou rozpadu belgickej vlády a vypísaniu predčasných volieb.
Rozdelenie je výsledkom, paradoxne, väčšinovej flámskej komunity. Jedným z dôvod je historická skúsenosť zo stredoveku, keď úradným jazykom bola francúzština a frankofónni Belgičania držali ekonomickú silu krajiny na svojej strane.
V 60-tych rokoch sa valónsky priemysel dostal do problémov a začal brzdiť hospodársky rast kráľovstva. Ekonomická dynamika sa presunula na flámske územie. To znamenalo aj sebavedomejšiu politiku voči frankofónnej menšine. Vznik spoločnej federácie bol motivovaný ekonomickými záujmami. Zaostalejšia časť dúfa vo viac dotácií z Bruselu na rozvoj a majorita zase odmieta dotovať frankofónnu minoritu.
Rudolf Sivý/Webnoviny.sk
