BRATISLAVA 19. novembra (WebNoviny.sk) – Prístup k spravodlivosti má mať každý občan Slovenskej republiky. Vyhlásila to v sobotu v diskusnej relácii Sobotné dialógy RTVS ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Informáciu moderátora, že Žitňanská na slová premiéra Roberta Fica z roku 2013 reagovala, že Slovensko nie je štandardný právny štát, kritizovala. V sobotu povedala, že rezort má veľa roboty, aby sme ním boli. „Prístup k spravodlivosti nemôže stáť na tom, že či človek má alebo nemá veľa peňazí,“ povedala.
„Štát musí vytvoriť podmienky na to, aby prístup k spravodlivosti mali aj ľudia, ktorí si právnika nemôžu dovoliť,“ uviedla s tým, že rezort ide rozširovať sieť centra právnej pomoci. Financie na zlepšenie takýchto služieb bude mať Slovensko aj z Európskej únie a aj vďaka ním podľa Žitňanskej sa situácia zlepší.
Situácia sa podľa Beblavého zhoršila
Nezaradený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý v relácií vyhlásil, že podľa neho právny štát na Slovensku stále nefunguje. „Od roku 2013 sa situácia podľa mňa zhoršila,“ povedal s tým, že ľudia cítia, že systém je nespravodlivý, že ľudia poznajú príklady, kedy sa majetní vedia z problémov jednoducho dostať.
Tvrdenie, že dôveryhodnosť ľudí v justíciu vzrástla je podľa neho normálne po tom, čo z nej odišiel Štefan Harabin. Avšak Beblavý sa nazdáva, že dôvera klesá od nástupu tejto vlády. „Je tu kauza Bašternák, predseda vlády pokračuje v tradícii a vyhýba sa súdnym sporom, že nechodí vypovedať mu tolerujú sudcovia. Potom priorita právneho štátu je na srandu králikov,“ povedal.
Témou bol aj nový protischránkový zákon
Diskutujúci hovorili o novoschválenom protischránkovom zákone. „Verím, že po novom budeme vedieť, kto stojí za firmami, ktoré obchodujú so štátom,“ povedala Žitňanská. Firmy, ktoré chcú obchodovať so štátom, budú musieť odhaliť svoju vlastnícku štruktúru až po konečného užívateľa výhod. Aby bol zákon efektívny v praxi je podľa nej dôležitá aktivita sudcov na okresnom súde v Žiline, ktorý sa budú musieť podnetmi občanov zaoberať. Podnety budú podávať mimovládne organizácie, ale aj bežní občania, ktorí budú mať podozrenie, že firma obchodujúca so štátom má podozrivého či neznámeho vlastníka.
Sudcovia budú mať právo predvolávať svedkov, vlastníkov firiem. Avšak Beblavý sa obáva, že sudcovia môžu podnet prejednať a na konci skonštatujú, že prípad je v poriadku. Odvaha a profesionalita sudcov bude podľa ministerky aj podľa poslanca potrebná. Aby štát robil transparentné obchody, záťaž bude podľa Žitňanskej na firmách, ktoré budú chcieť so štátom obchodovať. Tie sa totiž musia zapísať do registra, v ktorom musia uvádzať pravdivé informácie.
Za nepravdivé informácie podľa protischránkového zákona hrozí pokuta do výšky jedného milióna eur, odňatie zisku firmy, ktorý získala, či výmaz partnera verejného sektora z registra, takže sa nebude môcť uchádzať o verejné zdroje. Doklady musia byt natoľko dôveryhodné, že ak to, čo firma uvedie, nebude vedieť preukázať, je dôvodom na výmaz z toho registra. Ak napríklad firma nebude schopná ukázať, kto je za ňou, nemôže obchodovať so štátom.
Oddlženie raz za 10 rokov
Žitňanská informovala aj o zmenách, ktoré čakajú inštitút osobného bankrotu v rámci novelizácie zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa nej by zmeny mali pomôcť napríklad 40-tisíc nezamestnaným, voči ktorým sú vedené exekúcie, ako aj 60-tisíc dôchodcom. Možnosť zbaviť sa dlhov bude mať podľa ministerstva dlžník jednou z dvoch alternatív – buď konkurzom, alebo splátkovým kalendárom.
V prípade konkurzu odovzdá na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.
Domáhať sa zbavenia dlhov jedným z dvoch uvedených spôsobov bude môcť dlžník iba raz za 10 rokov. Žitňanská uviedla, že „kto chce osobne zbankrotovať, musí isť cez Centrum právnej pomoci“. „Aby sme to uľahčili nemajetným ľuďom,“ uzavrela.