Bol jedným z najlepších stopérov nielen vo svojom období, ale aj futbalovej histórii. Bývalý taliansky reprezentant Franco Baresi sa domnieva, že niekoľkoročná stagnácia jeho niekdajšieho klubu AC Miláno sa zanedlho skončí.
„Rossoneri“ v ostatných šiestich sezónach neskončili v Serie A lepšie ako na 5. pozícii a ako 7-násobný víťaz európskeho pohára číslo jeden sa v Lige majstrov nepredstavili od edície 2013/2014. Z budúceho ročníka Európskej ligy navyše Milánčanov vylúčili pre porušenie pravidiel finančnej fair play.
„Každý veľký klub prechádza rôznymi cyklami, a také niečo sa udialo aj v Miláne. V rovnakom čase došlo ku generačnej obmene kádra aj k zmenám vo vlastníckej štruktúre. Nemyslím si však, že nám bude trvať príliš dlho, než sa znova dostaneme na výslnie. Chce to však trpezlivosť,“ uviedol 59-ročný Baresi pred zástupcami slovenských médií pri príležitosti začiatku ďalšieho ročníka kempu Italia Soccer Camp 2019 na štadióne FC Petržalka Akadémia.
Ronaldo pozdvihol vnímanie futbalu
Talianskej ligovej scéne už osem rokov vládne suverénny Juventus Turín. Podľa Baresiho v metropole Piemontu dokázali rýchlo zareagovať a využiť pre seba situáciu v konkurenčných kluboch.
„Dostať sa pred Juventus bude veľmi náročné. Predstavitelia tohto klubu v minulých rokoch dokázali prečítať atmosféru v talianskom futbale. Dobre investovali, čo sa týka výstavby nového štadióna aj príchodov do hráčskeho kádra. Musíme sa snažiť, aby sme boli lepší, no neviem povedať, ako dlho si na to budeme musieť počkať,“ doplnil držiteľ kompletnej medailovej zbierky z majstrovstiev sveta.
Pellegrini sa stane spoluhráčom hviezdneho Ronalda, Juventus ho získal výmenou za Spinazzolu
Pristavil sa aj pri 5-násobnom najlepšom svetovom futbalistovi Cristianovi Ronaldovi. Baresi si myslí, že minuloročný príchod tohto Portugalčana z Realu Madrid do tímu turínskej „Starej dámy“ pozdvihol vnímanie futbalu na Apeninskom polostrove.
„Cristiano Ronaldo je veľká osobnosť. Talianska liga vďaka nemu získala na prestíži. V nedávnych rokoch začala trošku strácať, ale po jeho príchode sa dostáva späť na staré pozície,“ poznamenal.
V Taliansku poznajú aj slovenských futbalistov
Franco Baresi v AC Miláno strávil celú profesionálnu kariéru (1977-1997). Jeho starší brat Giuseppe bol dlhých šestnásť rokov verný konkurenčnému mestskému rivalovi Interu Miláno.
Na otázku agentúry SITA, či počas hráčskej kariéry niekedy premýšľal o zmene pôsobiska, trebárs aj nad prestupom do spomenutého Interu, so smiechom odvetil: „Nie, to by som si iba pohoršil. Ale vážne. Keď sa hralo milánske derby, v našej rodine to bolo ťažké. Kto prehral, musel zaplatiť rodinný obed, na ktorom sme sa všetci stretli.“
Člen talianskej futbalovej siene slávy zväčša elegantne zvládal defenzívne povinnosti, no našli sa aj útočníci, ktorí mu dokázali poriadne znepríjemniť život.
Juventus vyhral bitku s ostatnými veľkoklubmi, z Ajaxu získal Matthijsa de Ligta
„V mojej ére hrali v Taliansku mnohé veľké hviezdy ako Batistuta, Careca či Platini, ale najlepší hráč, proti ktorému som nastúpil, bol Diego Maradona,“ podotkol Baresi, ktorý preukázal aj solídny prehľad o slovenských futbalistoch.
„Myslím si, že slovenský futbal neustále stúpa. V Taliansku dobre poznáme hráčov ako Hamšík, Škriniar či Kucka. Viem, že Škriniar hrá v konkurenčnom Interi. U nás v AC Miláno by som si ho však nevedel predstaviť,“ skonštatoval niekdajší skvelý futbalista.
15 rokov bol kapitánom AC Miláno
Franco Baresi bol 15 rokov kapitánom AC Miláno a v ankete špecializovaného časopisu World Soccer sa ocitol v stovke najlepších futbalistov 20. storočia a obsadil 19. miesto.
S tímom zo San Sira vyhral trikrát Ligu majstrov, šesťkrát získal titul v talianskej Serii A a stal sa aj dvakrát víťazom Interkontinentálneho pohára. Na reprezentačnej úrovni odohral 81 zápasov a má kompletnú medailovú zbierku z majstrovstiev sveta.
V roku 1982 bol členom víťazného tímu Talianska na MS v Španielsku. O osem rokov neskôr pridal bronz z „domáceho“ svetového šampionátu a v roku 1994 už ako 34-ročný z pozície kapitána priviedol Taliansko na záverečnom turnaji v USA k strieborným medailám.
Vo finále v pamätnom penaltovom rozstrele v Pasadene proti Brazílii ako jeden z troch talianskych hráčov nepremenil svoj pokus z bieleho bodu. Na majstrovstvách Európy to v talianskom drese dvakrát dotiahol do semifinále (1980, 1988).
