Vyzerá to tak, že Banáš knihy píše ako na bežiacom páse.
Môže sa to tak zdať, ale pravda je tá, že vo všetkých knižkách, ktoré publikujem používam aj veci staršie. Dialógy, situácie, charakteristiky postáv, ktoré si robím sám pre seba do archívu. Takže poviedky, ktoré teraz vychádzajú pod názvom Posledná nevera, nesú názov jednej zo starších poviedok, ktoré boli zverejnené v mojej prvej knihe Lepší ako včera. Tá vyšla vo veľmi malom náklade. Tí, ktorí ju čítali hovorili, že tie poviedky boli veľmi dobré, no tak sme z nich vybrali päť.
Prečo kniha nesie názov práve tejto poviedky?
Vydavateľ chcel mať marketingovo dobrý názov, tak názov Posledná nevera. Je však pravda, že sú tam aj niektoré poviedky ľahko erotické, ale tá kniha je predovšetkým o nevere v samých v seba. O tom, ako si s veľkými pochybnosťami hľadáme naše miesto vo svete a ja tam tak vlastne dodávam viac menej sebavedomie sebe. Keď tým niekomu pomôžem, tak budem len rád.
Vy ste sa skôr ale preslávil románmi. Aj poviedky sú vám blízke? Alebo prečo zmena žánru?
Poviedka je malá a veľmi vzrušujúca. Je to taká odbočka z môjho žánru, lebo romány pokiaľ pán Boh a zdravie dovolia, tak budem písať ďalej. Aj teraz píšem Kód 1 ako, pokračovanie románu Kód 9. Ale zároveň sa mi nazbierali niektoré poviedočky. Tá malá plocha je naozaj vzrušujúca, lebo nepíšem nejaké abstraktné poviedky, len pocitové, ale každá je vlastne príbeh, ktorý má klasickú pointu, zvyčajne prekvapujúcu. Čiže je to taká radosť, keď tá poviedka vyjde, že ju dáš dohromady za nejaké dva tri dni. Román je veľká, ťažká, nákladná obchodná loď a poviedka je rýchlejšia loď, na ktorú si každý z tej nákladnej lode rád odskočí povoziť sa po mori, užiť si radosti vzduchu, rýchlosti, adrenalínu. Potom sa už taký vybúrený vráti na tú veľkú loď a píše ďalej.
Kedy si zvyknete neveriť? Kedy ste si boli poslednýkrát neverný?
To je dobrá otázka. Ste prvý novinár, ktorý mi kladie otázku v tejto polohe, lebo zatiaľ mi všetci kladú otázku, kedy som bol naposledy neverný manželke, lebo to evokuje. Ale aj to, že chlapi, ktorí sú neverní svojim partnerkám, vyplýva z malej sebadôvery.
Na neveru manželke sa nechcem pýtať. Asi by sa to nemala dozvedieť z médií.
Moja manželka vie toho dosť. Človek bojuje každý deň s vlastnou neverou, s neverou v seba samého, lebo tých situácií v priebehu dňa, v ktorých sa dostane do nejakého zložitejšieho stavu, je celý rad . Vždy je len na ňom, či naberie energiu, či natoľko zaktivuje vieru, že si povie, že ide ďalej. Alebo, či obrazne povedané, v zúfalstve a nešťastí siahne po poháriku, alebo rieši svoje problémy inak. Čiže samozrejme, že sa mi stalo veľmi často, že mám chuť s niečím prasknúť, ale vždy sa dokážem zmobilizovať a postaviť sa a ísť ďalej. V živote som bol zopár krát v prachu. Ja si hovorím nevadí, keď padneš do prachu, ale vadí, keď v ňom ostaneš. Tá sila, ktorú človek má, neviem kde pramení, lebo sú ľudia, ktorí sa nedokážu z prachu pozbierať. Sú ľudia, ktorí v tom prachu sú veľmi dlho a sú ľudia, ktorí do toho prachu padajú a dokážu sa z toho vymotať, vyhrabať silou svojej viery. Viera je pre mňa absolútne kľúčovou podstatou môjho života. Viera v dobro, v lásku. Čím som starší, tým viac si tieto veci uvedomujem. Aj písanie je pre mňa základný nástroj práce na sebe. Písaním sám seba okresávam. Mám veľkú radosť z toho, keď zistím, že aj iní to čítajú, a že aj iným to pomáha. Dostávam na moje knihy veľmi veľa ohlasov.
Nastavujete si zrkadlo vo svojich knihách?
Áno, presne. Ale to zrkadlo si nenastavujem ja. To zrkadlo mi niekto nastavuje. Som veľmi vďačný, že ten niekto mi každé ráno, keď sa zobudím, to zrkadlo nastaví. A nielen dokonca, že nastaví, ale ma tak ako by chytí za šticu, alebo za uši a pritiahne ma veľmi blízko k tomu zrkadlu. Odtiaľ sa veľmi dobre vidím. Niektorí sa k tomu zrkadlu vôbec nedostanú, lebo sú od neho veľmi ďaleko. Čiže to zrkadlo mi je nastavované. Čím viac si veci uvedomujem, tým som vďačnejší za to, že mi ho nastavuje.
Písanie je pre mňa základný nástroj práce na sebe.Jozef Banáš
Je Posledná nevera letné ľahké čítanie na dovolenkové večery, alebo skôr na zamyslenie?
Je to zamyslenie na ľahké dovolenkové večery. Preto sme sa s vydavateľom dohodli, že to vydáme pred letnou dovolenkovou sezónou, lebo sú to aj také odľahčené poviedky. Ale každá z tých poviedok má aj nejaký hlbší zmysel. Nie je tam poviedka, ktorá by človeka nepriviedla k zamysleniu. Aj tá posledná nevera je na zamyslenie.
Odporúčate pri tých letných zamysleniach si dať aj nejaké dva deci dobrého vína ku knihe?
Ja knihy čítam len s dobrým vínom. Väčšinou s nejakou hudbou, s Mozartom, Vivaldim. Samozrejme odporúčam dobré vínko, vytvoriť si príjemnú atmosféru, ktoré je príznačná práve pre dovolenku. Dovolenku treba vnímať aj trošku meditatívne. Nielenže teraz si zoberiem dovolenku a vypadnem z jednej práce a idem do druhej a budem doháňať to, čo mi inde stojí. Dovolenka je siedmy deň, kedy treba oddychovať.
Akú knihu tento rok si beriete na dovolenku?
Na dovolenke som už bol. Bol som v Toskánsku. Vždy mám rozčítaných päť, šesť, sedem kníh. Momentálne samozrejme čítam najviac knihy, ktoré súvisia s knihou, ktorú píšem. Mám celý rad literatúry o Ježišovi. Čítam napríklad Bratov Karamazovcov. Je to veľmi ťažká kniha ako je celý Dostojevský ťažký. Čítam životopis Marka Twaina, dočítal som životopis Dostojevského od Leonida Goldmana ruského autora. Bol mimoriadne zaujímavý. Čítam knihu o šaolinskych mníchoch. Čítam mnoho literatúry v angličtine, teraz predovšetkým o Kašmíre, ktorú som si priniesol asi pred pol druha rokom, keď som bol v Indii. Teším sa aj na to, že sa na jeseň do Indie vrátim. To sa musím pochváliť, lebo ma pozvali na turné. Bude to prvé slovenské literárne turné, lebo mi niekedy koncom novembra vyjde román Zóna nadšenia v jazyku hindu. Tak už pripravujeme turné po Indii.
