BRATISLAVA 21. júna (WEBNOVINY) – Ceny nehnuteľností na bývanie sú na Slovensku nižšie ako v ďalších dvoch tretinách európskych krajín, čo predstavuje potenciál ich možného rýchlejšieho rastu v budúcnosti v súvislosti s postupnou konvergenciou k cenám v starých členských krajinách Európskej únie (EÚ). Ako ďalej uvádza Mikuláš Cár z Národnej banky Slovenska v aktuálnom vydaní odborného bankového časopisu Biatec, ďalší vývoj cien však záleží od celého radu faktorov. Určujúcim faktorom pritom bude rast výkonnosti slovenskej ekonomiky ako celku a miera udržania primeraného ekonomického rastu. Vývoj cien nehnuteľností bude v ďalšom období podmienený ekonomickým vývojom aj podľa analytikov. „Ak sa nestane nič nepredvídané, ako napríklad druhé kolo krízy, predpokladám, že ceny slovenských nehnuteľností na bývanie majú už dno za sebou,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Mierne rastúci trend priemerných cien nehnuteľností na bývanie možno v najbližšom období očakávať podľa Mikuláša Cára v starých členských krajinách únie, kým v nových členských krajinách sa pravdepodobne začne spomaľovať medziročný pokles priemerných cien domov a bytov. Priemernú nákupnú cenu za jeden meter štvorcový bytu na Slovensku je v súčasnosti možné podľa zverejnenej analýzy orientačne prirovnať k cenám za bývanie v ďalších zhruba desiatich európskych krajinách. „Relatívne lacnejšie bývanie ako na Slovensku sa javí v Bulharsku, Maďarsku a Turecku. O zhruba 10 % až 15 % drahšie bývanie v porovnaní so Slovenskom signalizujú údaje v Nemecku a Rakúsku, o približne 30 % drahšie v Poľsku a Rumunsku a o takmer 40 % drahšie v Holandsku,“ uvádza Cár. Orientačne o viac ako polovicu sú vyššie ceny za bývanie v Španielsku a Českej republike a najdrahšie bývanie je signalizované vo Veľkej Británii.
Analýza vychádza z údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) a z údajov internetového realitného portálu Global Property Guide. „Určite je možné diskutovať o presnosti a výpovednej schopnosti takto zostaveného rebríčka priemerných cien za bývanie v jednotlivých krajinách, ale z pohľadu Slovenska je podstatný ten poznatok, že v uvedenom usporiadaní uzatvárame zhruba prvú tretinu európskych krajín s relatívne nižšími priemernými cenami za bývanie,“ konštatuje Cár.
Analytik Tatra banky Boris Fojtík očakáva, že ceny nehnuteľností sa v tomto roku stabilizujú a budú mierne oscilovať okolo súčasných úrovní. V strednodobom horizonte bude budúci vývoj vo veľkej miere závisieť od oživenia výstavby nových bytov. „V prípade dlhodobejšej absencie dostatočne vysokej novej ponuky by sa mohol naštartovať rýchly rast cien,“ konštatuje Fojtík. Medziročný rast cien nehnuteľností napríklad v Bratislave by podľa Michala Mušáka mohol ku konca roka predstavovať 5 %. V ostatných regiónoch môže byť pritom priemerný rast pomalší. „V strednodobom horizonte predpokladáme, že rast cien nehnuteľností by mohol zhruba kopírovať rast príjmov alebo môže byť mierne pomalší spolu s tým, ako bude pribúdať nová výstavba a bude slabnúť vplyv demografie,“ očakáva Mušák. Nominálny rast príjmov v prvých rokoch po doznení dopadov minuloročnej recesie pritom odhaduje asi na 8 až 9 % ročne, neskôr by sa mal spolu s pokračujúcou konvergenciou spomaľovať.
Pretrvávajúce dlhé rady na úradoch práce nebudú podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej dôvodom na výraznejší rast cien bytov či domov ani v tomto roku. Ceny nehnuteľností by tak mali zostať na nižších úrovniach ako v roku 2008, kedy dosiahli svoj strop. „Najpotenciálnejšími tohtoročnými kupcami bytov či domov sú obyvatelia miest či regiónov menej postihnutých rastom nezamestnanosti a tí, ktorí dosiaľ s kúpou nehnuteľnosti vyčkávali,“ uvádza Sadovská. Ako dodáva, rovnako ako vlani budú aj v tomto roku hrať prvé husle kupujúci a nie predávajúci.
SITA