BRATISLAVA 26. februára (WEBNOVINY) – Navrhovaná novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ku ktorej sa tento týždeň skončilo medzirezortné pripomienkové konanie, iniciovala dve hromadné pripomienky, ktorými by sa mali legislatívci zaoberať. Pripomienky podali občianski aktivisti – prvú dalo združenie Priatelia Zeme – SPZ prezentované Martinom Valentovičom a druhú podal lesník a ekológ Róbert Oružinský. Navrhovaná novela zákona z dielne ministerstva životného prostredia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie prináša zároveň aj zmenu znenia vodného zákona.
Oružinský navrhuje z vodného zákona vypustiť odsek, ktorý bol do právnej normy vložený v roku 2004 a hovorí o tom, že je možné udeliť výnimku na výstavbu ropovodu a iných líniových produktovodov na prepravu nebezpečných látok v chránených vodohospodárskych oblastiach. „Považujeme za žiaduce vypustiť zo zákona možnosť takejto výnimky, ktorá bola do zákona s najväčšou pravdepodobnosťou presadená z dôvodov politických a nie odborných, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, akú táto problematika zohrala v rámci poslednej kampane pred voľbami do NR SR,“ zdôvodňuje pripomienku Oružinský. Podľa neho je takáto úprava v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR, kde sa uvádza, že Vláda SR považuje zdroje pitnej vody za najväčšie prírodné bohatstvo, a preto sa zameria na ich ochranu. Pritom v záujme naplnenia tohto cieľa vláda deklarovala, že zastaví plánovanú výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov a vytvorí jasné pravidlá a prehodnotí kompetencie v povoľovaní ťažobnej činnosti, ktoré majú vplyv na kvalitu zdrojov podzemných vôd. „Považujeme za najsprávnejšie riešenie riešiť výstavbu ropovodov a iných líniových produktovodov na prepravu nebezpečných látok systémovo – t.j. legislatívne, a to predovšetkým zrušením možnosti udeliť výnimku na takúto činnosť,“ konštatuje ekológ.
Oružinský podotýka, že rušenie výnimiek ako nesystémových až prokorupčných anomálií je tiež agendou súčasnej vlády. Oružinský navrhuje aj zmenu pri aplikácii hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v blízkosti povrchových vôd a odkrytých podzemných vôd, kde môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd. V súčasnom platnom vodnom zákone je zakázaná len letecká aplikácia hnojív a chemických látok. „Každá činnosť, ktorou môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd, musí byť zákonom zakázaná alebo výrazne obmedzená, inak dochádza k strate zmyslu zákonnej ochrany povrchových a podzemných vôd,“ tvrdí Oružinský. Dodal, že ak môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd akoukoľvek aplikáciou hnojív alebo pesticídov, musí byť takáto aplikácia zakázaná alebo výrazne obmedzená, a to bez ohľadu na jej formu. Oružinský do tretice navrhuje doplniť zákon o to, aby v chránenej vodohospodárskej oblasti bolo zakázané uplatniť holorubný hospodársky spôsob v teréne so sklonom nad 20 percent. „Územia, v ktorých sa uskutočňuje ťažba formou jednorazového vyťaženia lesného porastu alebo jeho časti, dočasne strácajú jednu zo svojich kľúčových prírodných podmienok, ktorú vyjadruje práve vodohospodárska funkcia lesa. Na odlesnených územiach dochádza k znižovaniu vodozádržnej kapacity územia, čo sa prejavuje zníženou kvalitou povrchových a podzemných vôd.
Činnosť, ktorou v chránených vodohospodárskych oblastiach dochádza k negatívnemu vplyvu na prirodzenú akumuláciu vôd nemožno považovať za ochranu prírodných podmienok tvoriacich významnú prirodzenú akumuláciu vôd. Takáto činnosť by mala byť zakázaná alebo výrazne obmedzená, a to rovnakou právnou normou akou je stanovený účel a zmysel vyhlasovania a ochrany chránených vodohospodárskych oblastí,“ zdôvodňuje Oružinský.
Občianske združenie Priatelia Zeme – SPZ prezentované Martinom Valentovičom v hromadnej pripomienke konštatuje, že posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA) by mali podliehať také činnosti, u ktorých sa očakáva skutočný zásah do prírodného prostredia, ohrozenie alebo poškodenie aspoň jednej zo zložiek životného prostredia. „Naopak by posudzovaniu vplyvov na životné prostredie nemali podliehať činnosti, ktoré už samotnou podstatou sú prínosom pre životné prostredie, a pre realizáciu ktorých je toto posudzovanie byrokratickou brzdou spôsobujúcou nielen oddialenie realizácie činnosti, ale aj zvýšenie finančných nákladov vzhľadom na zabezpečenie mnohých povinných úkonov a podkladov pre konanie v zmysle príslušného zákona,“ uvádza v pripomienke Valentovič. Priatelia Zeme – SPZ navrhujú upraviť v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podmienky na prevádzkovanie kompostární a zberných dvorov tak, aby bolo na ne možné rýchlejšie a ľahšie čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. „V súčasnosti sa často stáva, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie je časovo tak obmedzujúci až znemožňuje uchádzať sa o spomínané dotácie,“ konštatuje Valentovič v hromadnej pripomienke.
