Prvá oficiálna návšteva Andreja Babiša v Bratislave po jeho treťom zasadnutí do kresla českého premiéra, čo z neho robí rekordéra v ponovembrových politických dejinách, sa na Slovensku číta najmä ako reštart tradičných česko-slovenských vzťahov potvrdený rozhodnutím uskutočniť 31. marca v ČR opäť spoločné zasadnutie vlád.
Pre vládnu koalíciu je to vítané zastretie faktu jej doterajšej politickej izolácie v EÚ, ktorá sa empiricky prejavila vo fakte, že za vyše dva roky 4. Ficovej vlády na Slovensko prišiel s oficiálnou návštevou iba maďarský premiér Viktor Orbán.
V českej politike a médiách však stretnutie dávnych politických priateľov Andreja Babiša a Roberta Fica vyvolalo oveľa ambivalentnejšie reakcie. Nie preto, že by sa v Prahe spochybňoval význam bilaterálnych vzťahov, ale preto, že ich dnes nemožno oddeliť od sporu o Ukrajinu, Rusko a podobu európskej bezpečnosti.
Fico zakotvený po boku Orbána
Vláda v Prahe – a s ňou väčšina spravodajských médií – hodnotí návštevu pragmaticky. Obnovenie spoločných rokovaní vlád sa vníma ako návrat k funkčnému formátu, ktorý je v česko-slovenských vzťahoch dlhodobo osvedčený.
Fico a Babiš sa dohodli na obnove spoločných rokovaní vlád, obrovskú pozornosť venovali viacerým témam – VIDEO, FOTO
Pozitívne sa hodnotí aj dôraz na „tvrdé“ témy rokovaní premiérov: energetiku, plyn, dopravu, cezhraničné projekty či koordináciu postojov v EÚ. Český mainstream v tomto bode opakuje jednoduchú tézu: susedské vzťahy sa nemajú držať v mrazničke, lebo na to doplácajú obe strany.
Práve tu sa však česká debata láme. Opoziční politici a časť komentátorov pripomínajú, že spoločné rokovania vlád boli predtým prerušené nie z rozmaru, ale pre zásadný rozdiel v pohľade na ruskú agresiu proti Ukrajine a pre Ficovu agresívnu rétoriku voči Fialovej vláde, že patrí medzi vojnových štváčov v EÚ, čo nechcú mier, podporujú zabíjanie Slovanov a démonizujú Putina. A na tomto rozdiele sa po návšteve nezmenilo nič.
Robert Fico zostáva v „mierovej politike“ pevne zakotvený po boku Viktora Orbána, zatiaľ čo Andrej Babiš sa na európskej scéne hlási ku koalícii ochotných a k západnému bezpečnostnému rámcu.
Paradox Babišovej pozície
Česká kritika preto nesmeruje proti dialógu so slovenskou vládou ako takému, ale proti riziku, že sa obnovujú formáty spolupráce bez vyriešenia jadra sporu – akoby sa problematika Ukrajiny mala odsunúť na vedľajšiu koľaj.
Robert Fico k týmto obavám prispel tým, že na tlačovej konferencii s Andrejom Babišom zoširoka recykloval svoju mierovú rétoriku o neúcte EÚ k životom ruských a ukrajinských vojakov. Bola spojenú s kritikou, že na ostatnej Európskej rade ani raz nezaznelo slovo mier, ktorej zamlčanou pointou je, že EÚ sa nesnaží dotlačiť Ukrajinu k tomu, aby kapitulovala pred ruskými požiadavkami a miesto toho jej stále pomáha brániť sa.
České médiá si v tomto kontexte všímajú paradox Babišovej pozície. Navonok sa snaží ukotviť Česko v hlavnom prúde EÚ a NATO, no doma vládne v zložitej koalícii so extrémistickou stranou SPD Tomia Okamuru, ktorá vedie otvorenú mediálnu vojnu proti Ukrajine.
V tomto svetle sa bratislavská návšteva interpretuje aj ako pokus vyvážiť domácu koaličnú slabinu zahraničnopolitickou aktivitou a „bezpečnými“ témami, akými sú plyn, energetika, dopravná infraštruktúra či posilňovanie cezhraničnej spolupráce. Kritici hovoria o politike na dve strany: v Paríži a Bruseli zodpovedný partner, v regióne ochota normalizovať vzťahy s vládami, ktoré spochybňujú jednotu EÚ.
Benešove dekréty a green deal
Zaujímavé je aj to, čo českú politiku a médiá nezaujalo. Benešove dekréty, ktoré na Slovensku vyvolávajú vášne, neboli v hodnoteniach návštevy témou. V Česku sa vnímajú ako samostatná slovenská vnútropolitická agenda, nie ako súčasť bilaterálnej bilancie Babišovej cesty.
Zaznamenal sa súlad medzi premiérmi v kritike green dealu a energetickej politiky Európskej komisie, ktorej negatíva sa demonštrovali na zastavení výroby hliníka v modernom ekologicky čistom podniku v Žiari nad Hronom a na vysokých cenách emisných povoleniek, ako aj oživenie tzv. Slavkovského formátu rokovaní za účasti rakúskeho kancelára s cieľom riešiť práve otázky konkurencieschopnosti EÚ vo väzbe na ceny energií. Čo sa týka obnovenia spolupráce vo formáte V4, vyjadrenia Andreja Babiša posilnili v Česku narastajúce uvedomovanie si faktu, že bez súhlasu poľského premiéra Donalada Tuska k nemu nedôjde. A ten súhlas je po ostrých vyjadreniach poľského prezidenta Karola Nawrockého v Ostrihome na adresu Orbánove cesty do Moskvy krajne nepravdepodobný, keďže sa čaká na výsledok maďarských parlamentných volieb.
Širšej pozornosti zatiaľ uniká strategický význam významného posunu v energetickej spolupráci Česka so Slovenskom. Andrej Babiš deklaroval pripravenosť Česka pomôcť Slovensku s tranzitom plynu z Holandska a Nemecka cez svoje územie po plánovanom ukončení dodávok z Ruska k 1. januáru 2027, čo označil za súčasť strategickej spolupráce a energetickej solidarity.
Dodávky plynu cez Česko
Premiér Fico to potvrdil a označil Česko za kľúčového budúceho partnera v tejto oblasti. Vyhlásil, že Česko má po roku 2027 zohrávať dôležitú úlohu ako tranzitná krajina pre dodávky plynu na Slovensko, pričom vlády oboch štátov chcú otvoriť rokovania o konkrétnych technických riešeniach. Naznačil aj záujem formalizovať túto spoluprácu bilaterálnym memorandom, v ktorom by energetika patrila medzi kľúčové oblasti.
Ak sa tieto zámery pretavia do konkrétnych projektov, pôjde o viac než technickú dohodu. Z geopolitického hľadiska pôjde o zásadnú zmenu energetickej orientácie Slovenska. Po prvý raz sa v protiklade s doterajšou rétoriku slovenskej vlády otvorene pracuje s trasami, ktoré by Slovensko definitívne reálne odpútali od jeho energetickej závislosti od Ruska a včlenili ho do severozápadného európskeho energetického koridoru vedeného cez Česko. Zároveň sa v novej podobe obnoví strategické partnerstvo s Českom v jeho najcitlivejšej podobe – v oblasti energetickej bezpečnosti.
Podobné riešenia sa ponúkajú aj pri rope, kde by diverzifikácia dodávok znamenala faktické „obrátenie“ historickej logiky ropovodu Družba – teda odklon od východného smeru k západným a južným trasám. Tento výsledok návštevy českého premiéra v Bratislava môže mať priam strategický význam pre pritiahnutie Slovenskej republiky k mainstreamu EÚ skôr, než to dokáže oficiálny politický jazyk jej vlády.
Celový pohľad na samit Babiš – Fico je teda v Česku opatrný. Vládna línia hovorí o návrate k normálnej spolupráci, opozícia varuje pred normalizáciou politiky, ktorá relativizuje ruskú agresiu. Spoločným menovateľom je pochopenie, že česko-slovenské vzťahy sú príliš dôležité na to, aby zamrzli – no zároveň príliš citlivé na to, aby sa hodnotové rozpory dali jednoducho prehliadnuť. Pre slovenského čitateľa je to dôležitý signál: stále sa pozorne sleduje, za akú politickú cenu sa znovu otvárajú dvere pozastavenej spolupráci.
