Ak ľudstvo nezastaví devastáciu prírody, hrozia mu ešte ničivejšie pandémie, než je súčasný koronavírus. Ničenie lesov a agresívne poľnohospodárstvo nútia divoké zvieratá, ktoré sú nositeľmi týchto chorôb, neustále sa približovať k ľuďom, čím narastá aj riziko prenosu zvieracích ochorení na človeka.
Vedci, ktorých cituje portál TV stanice NBC, upozorňujú, že až dve tretiny nových chorôb, ktoré vznikli od roku 1980, sa na človeka preniesli zo zvierat. Ľudská činnosť spôsobuje pandémie tým, že privádza stále viac ľudí do kontaktu i konfliktu so zvieratami.
V netopieroch našli až 3000 kmeňov koronavírusu
Vedci objavia dva až štyri nové vírusy ročne, ktoré vzniknú ako dôsledok ľudského prenikania do prírody. Je preto len otázkou času, než sa vyskytne nová pandémia podobná súčasnému koronavírusu.
„Keď vyrúbete stromy a zmizne les, zničíte tak prirodzené prostredie viacerých druhov. No tieto druhy len tak nezmiznú. Vytvoríme im len prostredie, ktoré je bližšie k nášmu,“ vysvetlil odborník na infekčné choroby univerzity vo francúzskom Montpellier Roger Frutos.
Viac o téme: Koronavírus
Príkladom sú podľa neho rôzne druhy hmyzu, ktoré sa sťahujú bližšie k ľuďom, kam lákajú aj netopiere. A koronavírus sa preniesol na človeka práve z netopiera.
Vedci odhadujú, že netopiere môžu byť nositeľmi až 3000 rôznych kmeňov koronavírusu, ktoré by sa mohli preniesť aj na človeka. Tento prenos je však menej pravdepodobný, ak môžu netopiere žiť vo svojom prirodzenom prírodnom prostredí.
Čím viac sa však pre ničenie prírody približujú k ľuďom, tým vzrastá aj riziko prenosu chorôb, ktorých sú nositeľmi.
Hrozbou sú i komáre a globálne otepľovanie
Na svete už podľa odborníkov zostáva len 15 percent lesov, ktoré nie sú zasiahnuté ľudskou činnosťou. Milióny druhov rastlín a zvierat sa pre devastáciu lesov ocitli na pokraji vyhynutia.
„Zachovanie prírodného prostredia a divej prírody už nie je len environmentálna otázka, je to už aj vec ochrany ľudského zdravia,“ konštatoval epidemiológ z Kalifornskej univerzity Smiley Evans.
Ničenie lesov zvyšuje aj riziko prenosu infekčných chorôb z komárov na ľudí, pričom táto hrozba je najväčšia v tropických a subtropických krajinách Latinskej Ameriky a juhovýchodnej Ázie.
S globálnym otepľovaním sa však táto hranica bude posúvať a horúčka dengue či západonílska horúčka sa môžu prostredníctvom vtákov preniesť aj do našich končín.
„Politické rozhodnutia nebrali do úvahy informácie vedcov. Dúfam, že pandémia COVIDu-19 nás zobudí a politici budú počúvať, čo hovoria vedci,“ uzavrel Scott Weaver, riaditeľ Inštitútu pre ľudské infekcie pri texaskej univerzite.