Vážení návštevníci, dovoľte mi, aby som vás srdečne privítal v priestoroch slovenského kontingentu. Nachádzame sa priamo na Alabama Road 520 pred bránou do Slovak Compound, ako tu nazývajú tábor, kde trávi svoju polročnú misiu necelá pätina slovenských vojakov slúžiacich v operácii ISAF v Afganistane. Tábory nazývame aj kempami, čo sme prevzali od našich amerických kolegov (Camp). Hlavný tábor je umiestnený asi sto metrov od populárneho „boardwalku“ (obchodného korza) a asi o ďalšiu stovku metrov do najbližšieho stravovacieho zariadenia. Na prvý pohľad je jeho poloha v samom srdci základne výhodná aj preto, že rakety povstalcov svojím obmedzeným doletom ohrozujú väčšinou okrajové časti rozsiahlej základne. Spoliehať sa na to však nemožno. Už z prašnej, štrkom vysypanej ulice vás upúta z hnedého dreva zhotovený štít s logom ženijnej jednotky, ktorej jedna čata a veliteľstvo majú sídlo práve tu. Umiestnený je na podstavci hneď naľavo od vstupných dverí. Na protiľahlej strane brány môžete vidieť drevený znak Slovenskej republiky. Obidva znaky sú večer osvetlené bodovými svetlami, aby každému okoloidúcemu bolo jasné, kde bývajú najzručnejší muži základne. Na samotnej bráne je taktiež z dreva vyrobený veľký nápis SLOVAKIA. Celý tábor je oplotený a po obvode zatemnený maskovacími sieťami. Od Alabama Rd. je oplotenie doplnené vysokými železobetónovými bariérami s ostnatým drôtom. Zvonku dovnútra prakticky nie je vidieť. Pootvorme preto bránu a pozrime sa čo sa ukrýva vnútri.
Vstupujeme betónovým chodníkom dovnútra tábora. Na pravej strane vašej pozornosti určite neunikne na veľkej doske upevnený terč. Vo voľných chvíľach nám slúži na cibrenie pevnej ruky pri hode šípkami. Pohľad vľavo vám spočinie na presklenej tabuli, ktorá informuje o aktuálnych bezpečnostných kódoch platiacich na celej základni. Je to dôležité pre bezpečnosť vojakov, pretože práve tu nájdu informácie o tom, či si pri opustení tábora musia obliecť nepriestrelnú vestu, nasadiť prilbu, či musia mať pri sebe zbraň a či musí byť nabitá. Po vašej ľavej ruke stoja vedľa seba tesne uložené prvé ubytovacie korimeky (kontajnery), z ktorých každý jeden poskytuje životný priestor až pre štyri osoby. Nakoľko sú však vojaci ubytovaní na troch rôznych miestach základne, každý korimek obýva dvojica vojakov, v ojedinelých prípadoch jednotlivec. Cez deň rozpálené korimeky od horúceho slnka sa večer snažíme chladiť vstavanými klimatizačnými jednotkami. Ešte pohľad vpravo, a neďaleko od vás je jedno z troch miest v celom tábore, kde je fajčiarom dovolené ukojiť svoju nezdravú vášeň. Na stole vedľa popolníka je však aj šachovnica s hracími kameňmi.
Centrom celého kempu je kancelária veliteľa slovenského kontingentu (SLOVCON). Je zložená z viacerých kontajnerov, aby poskytla dostatočný priestor na porady celého národného podporného prvku (NSE – national support element) a veliteľov jednotiek s príslušníkmi veliteľstva SLOVCON-u. Pokiaľ zľava obídete dvere veliteľovej kancelárie a zabočíte vpravo, v „tuneli“ tvorenom dvoma súvislými radmi ubytovacích korimekov a zhora prekrytého maskovacou sieťou narazíte na malú betónovú terasu so stolmi a lavicami. Večer po práci tu takmer vždy nájdete relaxovať pracovitých ženistov. Počas dňa terasa zíva prázdnotou, pretože ženijných prác na základni a v jej okolí je neúrekom a projektov stále pribúda. Tunel na opačnom konci ústi do betónového bunkra, ktorý je najdôležitejšou stavbou celého tábora. V jeho vnútri sú popri stenách drevené lavice, aby sme si počas raketových útokov, na ktorých ukončenie čakáme dlhé desiatky minút, mohli posadať a počkať na príjemný zvuk signálu „ALL CLEAR“ (všetko čisté). Bunker je vybavený nočným osvetlením a dostatočnými zásobami pitnej vody. Pozdĺž bunkra z vonkajšej strany je ešte jeden rad korimekov, ktorý je však špecifický tým, že má ešte jedno poschodie navyše. Na poschodie sa môžete dostať po kovovom schodisku z bočnej strany „radovej výstavby“. Tam majú kancelárie príslušníci NSE, ako vojenský policajt, finančák, špecialista na komunikačné a informačné systémy, zástupca veliteľa, personalista-psychológ, logista s pomocníkom a dopravák. Prízemný rad korimekov je určený na ubytovanie spomínaných príslušníkov NSE.
Chodníkom medzi bunkrom a korimekmi voľne prechádzame do zadnej časti tábora. Na pravej strane je malý zastrešený altánok a vľavo skladové kontajnery a priestor na sušenie opratej bielizne. V malom altánku nachádzajú „azyl“ väčšinou príslušníci NSE, kde sa nezriedka konajú aj neformálne porady o tom, ako zlepšiť pracovné a životné podmienky našim jednotkám plniacim náročné úlohy. Priamo pred nami sa však hrdo vypína drevená stavba, ktorú nikto inak nenazve, ako SLOVAK HOUSE. Veľká miestnosť má kapacitu asi 60 osôb, konajú sa tu rôzne poučenia, prednášky súvisiace s teoretickou prípravou. Padre (vojenský kaplán) využíva miestnosť na slávenie bohoslužieb. Miestnosť je vybavená televízorom a stolným futbalom a k dispozícii je asi stovka filmov na videokazetách. Na stenách môžete vidieť pamätné plakety, ktoré za výborné plnenie úloh dostali od koaličných partnerov príslušníci všetkých doterajších slovenských rotácií. Už pred niekoľkými rokmi ženisti postavili v SLOVAK HOUSE aj barový pult, ktorý v súčasnosti neplní svoj účel, čo sa však v najbližšej dobe chystáme zmeniť. Keď nás najbližšie navštívite, verím, že za barom bude presklená chladnička s nealko-nápojmi (samozrejme zdarma) a na barových stoličkách budú v krátkych chvíľach voľného času posedávať nielen Slováci, ale aj priatelia z iných národných kontingentov, ktorí slúžia na kandahárskej základni. Z reproduktorov bude nevtieravo znieť hudba populárnych slovenských hudobných skupín. Hudobná kulisa, ktorá by idylku pri vychladenom nealkoholickom pive pri barovom pulte vhodne doplnila, tu zatiaľ chýba. Všetko však príde postupne.
Výhodou tohto budúceho „spoločenského centra“ nášho kempu je jeho blízka vzdialenosť od zadného vchodu do bunkra. V prípade vyhlásenia signálu útoku na základňu sú všetci návštevníci SLOVAK HOUSE-u schopní dostať sa do bezpečia betónového krytu za pár sekúnd. Blízko do krytu má aj náš zdravotnícky personál, ktorý má svoju ambulanciu hneď za altánkom. Liečivá sú skladované v kontajneri položenom na streche ambulancie. Ku skladu liečiv vedie strmé drevené schodište so zábradlím. Medzi týmito na seba postavenými kontajnermi a vstupnou bránou do kempu už stoja len tri posledné kontajnery, ktoré som si nechal na koniec dnešnej prehliadky. Ide o „sociálne korimeky“, ktorých prízemnú časť tvoria nádrže na odpadovú vodu. Dreveným schodišťom sa dostanete na „poschodie“. Vnútro každého tohto kontajnera je rozdelené na tri časti – vstupná predsienka, časť pre toalety a kúpeľňová časť. Medzi dvoma sprchovacími boxmi je automatická pračka, ktorá má svoj harmonogram používania, aby bolo zabezpečené jej spravodlivé používanie. Priestormi na základné ľudské potreby sme ukončili prehliadku hlavného tábora Slovákov žijúcich na základni KAF v Kandaháre. Zvyšok ženistov je ubytovaný v Slovak Compound 2, ktorý pozostáva iba z ubytovacích a sociálnych kontajnerov. Strážna jednotka, ako aj príslušníci pracujúci v štruktúrach veliteľstva RC-S a KAF, bývajú spolu s koaličnými kolegami v murovanej, proti útokom odolnej budove neďaleko tábora, v ktorom sa práve nachádzame.
Je nesmierne dôležité, aby vojaci mali kde zregenerovať svoje sily pred plnením svojich stále náročnejších úloh. Studený nápoj v tieni maskovacej siete je ten najväčší luxus, ktorý je pre niektorých doma len ťažko predstaviteľný a pochopiteľný. Sme ľudia z mäsa a kostí. Od civilistov sa líšime iba tým, že sme dobrovoľne prevzali na seba zodpovednosť za bezpečnosť našich občanov, ktorí aj vďaka nášmu nasadeniu v Afganistanu poznajú terorizmus iba z novín, či televíznych obrazoviek, vzdialený od našich hraníc. Prísť po pracovnej dobe domov medzi svojich blízkych, objať ich a porozprávať sa o bežných problémoch, dať si jedlo podľa vlastného výberu a zapiť ho „orosenou dvanástkou“, to sú veci, ktorých sme sa na pol roka, či deväť mesiacov, zriekli. Namiesto toho bývame dobrovoľne v kovových kontajneroch, jeme jedlo stále z rovnakej ponuky a pri kontakte s blízkymi sa spoliehame na bezporuchovosť internetového pripojenia. Nikto sa nesťažuje na sťažené podmienky služby, patria k našej profesii. Nerozhádže nás ani verejné subjektívne hodnotenie našej práce tých, čo by mali byť dobre informovaní, ale, žiaľ, nie sú. Životné podmienky v táboroch základne berieme ako vojenskú realitu, v ktorej tu žije takmer 30 tisíc vojakov z rôznych kútov sveta. Aj keď cítime, že väčšina ľudí na Slovensku nám neprejavuje dostatočnú mieru podpory, neprináleží nám o ňu prosiť. Na mediálne „facky“ pokojne nastavíme aj druhé líce, pretože aj vďaka nám – vojakom – majú naši domáci kritici dostatočne bezpečné prostredie na to, aby okolo seba nezmyselne rozhadzovali rukami. Na svoje povolanie sme a budeme hrdí bez ohľadu na niektoré nenávistné komentáre divných indivíduí vo webových diskusiách spravodajských portálov.
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Foto: Milan Vanga
Žiaľ, nedostatok informácií z prvej ruky o našej činnosti, trebárs aj tu v Afganistane, spôsobil neutešený stav, ktorého sme často svedkami. Verím, že dnešná „virtuálna návšteva“ slovenského tábora, ako aj články Afganského zápisníka, pootvoria pomyselnú bránu nielen do vojenských táborov, priestorov, kde plníme ťažké a nebezpečné úlohy, ale aj do našich duší, aby bola viditeľnejšia naša snaha robiť všetko pre bezpečnosť Slovákov doma v bezpečnej Európe. Dúfam, že sa vám na návšteve u nás v tábore páčilo, a že nás v horúcom a prašnom Afganistane navštívite opäť.
