BRATISLAVA 12. júla (WEBNOVINY) – Na týchto majstrovstvách sveta bolo viac stretnutí, ktoré boli oveľa krajšie a divácky príťažlivejšie ako nedeľňajšie finále Holandsko – Španielsko, ktoré zverenci trénera Vicenteho Del Bosqua rozhodli až gólom Andrésa Iniestu v predĺžení v 116. min. Tento fakt skonštatoval 66-ročný bývalý dlhoročný brankár Slovana Bratislava a 25-násobný československý reprezentant Alexander Vencel starší.
Podľa neho finále XIX. majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike bolo mimoriadne silno nabité emóciami. „Osemdesiatpäťtisíc divákov v Johannesburgu zavinilo, že obe mužstvá na toto finále nastúpili príliš opatrne a bojazlivo. Prví sa z toho finálového stresu dokázali otriasť Španieli, ktorí si v priebehu 15 – 20 minút vypracovali dve sľubné šance. Potom sa hra vyrovnala a obe mužstvá akoby vyčkávali, čo sa bude ďalej diať. Ani jeden tím nechcel otvoriť hru. Finále MS je pre každého hráča vrchol futbalového diania a obe mužstvá sa zamerali najmä na to, aby neinkasovali nejaký smoliarsky a náhodný gól. Preto sa hralo najmä v strede ihriska a na môj vkus na príliš veľa prihrávok. Hráči chceli loptu doniesť až do bránky súpera. Chceli ju ohroziť až naozaj zo stopercentnej šance. V tomto štýle hry sú Španieli majstri nad majstrov. Ich hra v strede poľa je ukážková. Holanďania sa im snažili vyrovnať, čo sa im v niektorých fázach zápasu aj darilo. Ale Španieli aj v tomto stretnutí ukázali, že momentálne sú kvalitnejším mužstvom ako Holanďania. Dve prehry a tridsaťdva víťazstiev v 34 dueloch svedčí o kvalite Španielov, ktorí triumfom vo finále MS 2010 dosiahli vrchol svojho niekoľkoročného snaženia. Je to fantastický výsledok celej generácie výborných hráčov a majstrov Európy z roku 2008. Takže si myslím, že titul majstrov sveta je v správnych rukách. Hoci finále ma svojou úrovňou vôbec nenadchlo,“ konštatoval brankár, ktorý v roku 1969 zažil eufóriu šampiónov po víťazstve Slovana Bratislava v bazilejskom finále PVP nad slávnou FC Barcelona (3:2).
„Podľa mňa Španieli boli o ten stupienok lepší ako Holanďania, ktorí vo finále dobre bránili a spoliehali sa najmä na rýchle protiútoky Robbena, ktorý sa do veľkých šancí dvakrát aj dostal, ale chýbalo mu viac šťastia v koncovke. V 62. min mu samostatný únik majstrovsky zmaril španielsky brankár Iker Casillas, v 83. min ho Puyol s Piquém tak atakovali, že Robben svoj únik už nedokázal presne zakončiť. Anglicky rozhodca Webb ten súboj tesne pred pokutovým územím asi neposúdil správne. Ale vôbec sa mu nedivím. Veď aj dovtedy mal roboty viac, ako bolo únosné. Toto finále bolo veľmi agresívne najmä zo strany Holanďanov. Vedeli, že Španielom nesmú dať priestor na kombináciu, ale niektoré ich zákroky a veľmi tvrdé dohrávanie osobných súbojov bolo na hranici dovoleného. Nepáčilo sa mi, že Van Bommel svojimi komentármi a najmä veľavravnými posunkami po každom svojom faule – a bolo ich neúrekom – sa snažil ovplyvňoval verdikty anglického rozhodcu, ktorý to mal veľmi ťažké. Možno v živote neukázal v jednom zápase toľko žltých kariet ako v tomto finále. A pritom sa ešte miernil, lebo podľa mňa napríklad Van Bommel nemal tento duel dohrať. Aj v tomto finále sa predviedol ako veľký provokatér, na ktorého si musí dávať pozor každý arbiter. Ak by ho rozhodca Webb v druhom polčase vylúčil, určite by si vyriešil veľa problémov, ktoré si neskôr narobil svojou benevolentnosťou voči nemu. Hoci je to skúsený rozhodca, ktorý pôsobí v kvalitnej anglickej lige, mnohé veci v tomto zápase nezvládol, alebo presne a spravodlivo nevyhodnotil. Na ihrisku si mal skôr urobiť poriadok. Najmä zásluhou Holanďanov bolo toto finále jeden obrovský kartový mariáš, aký som na takom vysokom futbalovom fóre ešte v živote nevidel. A okolo futbalu sa točím viac ako päťdesiat rokov,“ zdôraznil majster Európy z roku 1976 v Belehrade a účastník MS 1970 v Mexiku Alexander Vencel.
Dlhoročného trénera brankárov v rôznych slovenských reprezentáciách na finále zaujala práve spomínaná tvrdosť hráčov, ktorí si v osobných súbojoch absolútne nič nedarovali. „Finále poznačili zbytočné fauly. Mnohé z nich nemuseli byť, lebo takí vyspelí hráči viacero herných situácii mali riešiť inak. Často sa do problémov dostávali pre svoju snahu. Samozrejme, hralo sa o veľmi veľa, ale mohlo sa hrať inak. Toto finále bolo verným obrazom toho, k čomu sú v súčasnosti hráči svojimi trénermi vedení. Taktika a stratégia je jasná: nedostať gól a svoju bránku ochrániť za každú cenu. Aj za cenu tvrdých faulov. To je jeden z negatívnych prvkov súčasného futbalu. Ale futbal je aj o šťastí. Tentoraz viac športového šťastia mali Španieli, preto sú majstri sveta. Asi to tak malo byť. Podľa mňa titul je v správnych rukách,“ tvrdil Alexander Vencel a ako príklad priazne športovej šťasteny uviedol súboje dvojice Robben – Casillas, v ktorých mal viac šťastia kapitán Španielov.
„Uvedomujem si, že Robben bol po tom súboji v závere riadneho hracieho času veľmi namrzený na rozhodcu Webba. Lenže to, čo si voči nemu dovoľoval v závere duelu a potom aj v predĺžení, nemôže robiť žiadny hráč. Za to mal dostať červenú kartu. Jeho protesty boli pre takého špičkového hráča ako je Robben nedôstojné. Rozhodca Webb určite zažmúril obe oči a hral totálne hluchého, ktorý od neho nič nepočul. Inak by Robben toto finále nemohol, dohrať,“ tvrdil skúsený brankár, ktorý v belasom drese za dvanásť sezón odchytal 321 majstrovských stretnutí.
„Potešilo ma, že po tých vypätých takmer 120 minútach hneď po zápase emócie opadli a Holanďania s pokorou prijali, že Španieli sú nie iba úradujúci majstri Európy, ale aj majstri sveta. Páčilo sa mi, ako zostali na ihrisku a Španielom športovo k tomu titulu blahoželali. Nehrali urazených, hoci mohli. Lenže treba aj to povedať, že Holanďania sa na týchto majstrovstvách sveta dostali veľmi ďaleko. Možno na začiatku šampionátu ani nedúfali, že zasa budú vo finále majstrovstiev sveta. Ich cesta do finále nebola taká jednoznačná ako španielska. Veď aj naše mužstvo ich malo doslova na lopate, a predsa z nej dokázali ujsť. Aj v tom je veľkosť tohto holandského mužstva. Hrať trikrát vo finále MS je veľký úspech. Nehovorme o novom rekorde, že Holanďania trikrát neuspeli vo finále. To je rekord, ktorý si každý fanúšik zapamätá, ale hráčov, ktorí v ňom neuspeli, to vôbec neteší. Netreba im to na každom kroku pripomínať. Oni to veľmi dobre vedia. Ale opakujem však ešte raz: dostať sa do finále majstrovstiev sveta je obrovský úspech. Finále je predsa finále. Nič významnejšie na svetovom futbalovom šampionáte sa už nedá dosiahnuť. Iba to finále vyhrať. Holanďania to tri razy nedokázali. Ale trikrát v ňom hrali. To im už nikto nezoberie. Podľa mňa dosiahli viac ako sa pred MS 2010 odvážili snívať. Takže si myslím, že finále MS dopadlo tak, ako malo. Španieli sú zaslúženými majstrami sveta,“ dodal Alexander Vencel starší.
SITA