KOLÍN – Možno ste si po skončení zápasu na majstrovstvách sveta všimli, že tímy odchádzajú z ľadu iným smerom ako po jednotlivých tretinách. Pre hokejistov sa totiž na svetovom šampionáte, ale aj po bežnom ligovom zápase, odchodom z ľadu ešte zápasové povinnosti nekončia. Na všetkých vrcholných medzinárodných podujatiach nechodia hráči priamo najkratšou cestou do šatne, ale musia pravidelne prejsť cez mixzónu, kde pred médiámi hodnotia duel, rozprávajú o svojich pocitoch a vysvetľujú, čo sa podarilo a čo nie.
V Kolíne je mixzóna dlhá chodba, ktorá vedie v útrobách Lanxess Areny späť k šatniam. Mixzóny sú pravidelne rozdelené na tri časti. V prvej sú pripravené pred reklamnými panelmi sponzorov televízne spoločnosti, v druhej rozhlasoví reportéri a napokon píšuci novinári. Keďže televízne spoločnosti platia za vysielacie práva nemalé sumy, majú aj najväčší priestor a sú uprednostňované. Po vyhratom zápase sú hráči zhovorčivejší, zastavia sa ochotne pri každom. Po prehranom je to však už ťažšie a veľa záleží aj od osobnosti hokejistu. Sú rôzzne typy hráčov, niektorí po víťazstvách rozprávajú emotívne, s veľkým nadšením, prehry opisujú s veľkým zármutkom a sú z nich nešťastní. Na ďalších však nevidíte a ani z nich necítite, či sa tešia alebo smútia, za každých okolností je ich prejav rovnaký.
Hráči po mixzóne už zamieria do šatne, ktorá je ich výsadným teritóriom a do nej už nikto iný nemá prístup. Tam si zhodnotia zápas a vysvetlia navzájom niektoré situácie. Hlavných trénerov ešte čakajú tlačové konferencie, ktoré na šampionátoch bývajú v angličtine. Ak kormidelník nevie po anglicky, má so sebou tlmočníka. Ten však preloží jeho reakcie iba do angličtiny. Ak novinár nevie po anglicky, má smolu. Niečo podobné sa prihodilo po štvrtkovom slovenskom zápase s Kazachstanom, keď jedna novinárka chcela položiť otázku slovenskému trénerovi Glenovi Hanlonovi po rusky. Od človeka, ktorý tlačovku viedol, sa však dozvedela, že je to medzinárodná konferencia a ak sa chce niečo opýtať, musí to urobiť v angličtine.
Peter Pašuth