PRETÓRIA 28. júna (WEBNOVINY – od Miroslava Antola) – Neviem, či si ešte pamätáte na to, ako som sa pre kolumbijské rádio Caracol zahral na srbského novinára. Vtedy som ani len netušil, že čoskoro bude moja hviezdna kariéra pokračovať závratným spôsobom. Najnovšie som presedlal z rozhlasu do televízie a postavil sa pred kameru. A dokonca už pod vlastným menom ako pravý slovenský žurnalista.
Stalo sa tak počas nedeľňajšieho tréningu slovenských futbalistov, ktorí sa pripravovali na pondelňajšie osemfinále na MS 2010 proti Holandsku. Úspech našich farieb nad Talianskom spôsobil v mediánom svete veľký ohlas. Na tréningu Slovákov sa to hemžilo zahraničnými novinármi, ktorých zaujímali nielen názory hráčov, ale aj nás – slovenských zástupcov siedmej veľmoci. Ja som síce na lavičke už pracoval na posielaní videí z úvodných 15 minút tréningu, počas ktorých sme mohli byť na tribúne, ale moji milí kolegovia mi medzitým stihli vybaviť dva rozhovory. Najskôr som sa postavil pred kameru indonézskej televíznej spoločnosti (meno som si nezapamätal) a neskôr nasledovalo interview pre prestížny francúzsky Canal+. V oboch prípadoch som v angličtine odpovedal približne na rovnaké otázky – ako je vôbec možné, že Slovensko zdolalo Taliansko, či to považujem za zázrak, čo si myslím o Hamšíkovi alebo aký mám názor na roztržku medzi trénerom Weissom a slovenskými novinármi. Neviem, či sa tieto zábery dostali napokon aj na obrazovku, no zo svojho prejavu som mal skutočne veľmi dobrý pocit.
Menej príjemné to už potom bolo v autobuse na ceste do viac ako 600 kilometrov vzdialeného Durbanu. Futbalisti sa, pochopiteľne, presunuli do dejiska zápasu s Holandskom lietadlom, no my sme museli zvoliť cestu po zemi. Ešte šťastie, že po takmer ôsmich hodinách cestovania a natriasania sa sme našli útočisko v hoteli priamo na pobreží Indického oceána. Ten výhľad ráno skutočne stál za to.
