Americký prezident Donald Trump 22. januára 2026 v Davose formálne ratifikoval Chartu Board of Peace (Radu mieru) – novú medzinárodnú iniciatívu, ktorá má podľa oficiálnych vyhlásení dohliadať na obnovu a rekonštrukciu Pásma Gazy po skončení konfliktu, koordinovať medzinárodnú pomoc, mobilizovať financie a podporovať dlhodobú stabilitu regiónu.
Čo je Trumpova Rada mieru a dostalo pozvánku aj Slovensko? Maďarský premiér Orbán sa už pridal
Projekt sa prezentuje ako historický krok k trvalému mieru a dôstojnosti pre obyvateľov Gazy, pričom Trump ho označuje za alternatívu k tradičným multilaterálnym štruktúram, ktoré podľa neho zlyhali. Rada nie je súčasťou OSN, EÚ ani iných etablovaných organizácií. Funguje ako samostatný orgán s Trumpom na čele (bez časového obmedzenia mandátu), pričom v jej vedení figurujú aj blízki spolupracovníci ako Jared Kushner.
Vstupenka stojí miliardu dolárov
Pravidlá hlasovania, rozhodovacie mechanizmy a presný rozsah právomocí zostávajú v charte formulované skôr všeobecne než konkrétne, čo vyvoláva otázky o reálnej funkčnosti a legitimite celého projektu. Viacerí tradiční spojenci USA – najmä západoeurópske štáty – sa k iniciatíve stavajú skepticky alebo ju otvorene kritizujú ako pokus o vytvorenie paralelných štruktúr s nejasnou demokratickou kontrolou.
Svet sa zrútil – a my sme to ešte nepochopili - KOMENTÁR
Slovensko dostalo oficiálnu pozvánku na členstvo a rezort zahraničia ju v súčasnosti vyhodnocuje. Kľúčovým parametrom je finančná podmienka: trvalé miesto v Rade vyžaduje príspevok vo výške približne 1 miliardy dolárov (okolo 950 miliónov eur), ktorý sa má uhradiť v hotovosti počas prvého roka.
Táto suma predstavuje pre slovenský štátny rozpočet výraznú záťaž – porovnateľnú s viacerými ročnými výdavkami na kľúčové rezorty alebo podstatnou časťou konsolidačných opatrení.
Čo je najrozumnejšia odpoveď?
Účasť by mohla priniesť určité symbolické výhody: bližší kontakt s aktuálnou americkou administratívou, možnosť zviditeľniť sa v medzinárodnom kontexte a potenciálne lepšie bilaterálne vzťahy s USA. Na druhej strane by Slovensko – ako malá krajina – malo v takomto formáte minimálny reálny vplyv.
Rozhodnutia by pravdepodobne určovali veľkí platcovia (USA, Saudská Arábia, potenciálne ďalšie štáty z Blízkeho východu či Ázie), zatiaľ čo naša úloha by zostala skôr dekoratívna. Vstup by navyše mohol skomplikovať našu pozíciu v EÚ a NATO, kde sa na podobné iniciatívy pozerá s rezervou až nedôverou.
Projekt vyvoláva pochybnosti aj o svojej dlhodobej udržateľnosti: ak ide len o symbolickú platformu s vysokými vstupnými poplatkami a nejasnými výsledkami, riziko výrazne prevyšuje potenciálny benefit.
V tejto fáze je preto najrozumnejšou odpoveďou zdržanlivosť a Slovensko by nemalo vstupovať do Trumpovej Rady mieru. Lepšou stratégiou je sledovať vývoj projektu – ako sa rada začne reálne formovať, aké budú jej prvé kroky a výsledky, či sa podarí získať širšiu legitimitu a či sa prípadne upraví finančný model.
Mier a stabilita na Blízkom východe sú nesmierne dôležité, no podporovať ich môžeme efektívnejšie cez existujúce kanály: cez Európsku úniu, OSN, humanitárnu pomoc a diplomatické úsilie v rámci našich aliancií.
Momentálne platí jednoduchá úvaha: miliarda eur za symbolickú stoličku v nejasne definovanom a kontroverznom projekte je pre Slovensko príliš drahý lístok. Zostať pragmatickí, opatrní a verní našim hlavným zahraničnopolitickým pilierom je v tomto prípade tou najlepšou voľbou.
