BRATISLAVA 4. novembra (WEBNOVINY) –
V skrátenom legislatívnom konaní prerokujú poslanci parlamentu vládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) z dielne ministerstva kultúry. Rozhodli o tom v dnešnom hlasovaní. Cieľom je zlúčením týchto dvoch verejnoprávnych médií zastaviť zadlžovanie Slovenskej televízie. Prvé čítanie príde na rad ešte na tejto schôdzi, druhé na nasledujúcej. Bez skráteného legislatívneho konania by to však nebolo možné, lebo medzi novembrovým a decembrovým rokovaním neuplynie zákonná tridsaťdňová lehota. Opozícia koalíciu kritizuje a obviňuje zo snahy ovládnuť verejnoprávne médiá.
Inštitút skráteného legislatívneho konania odhlasovalo plénum aj pri rokovaní o novele zákona o štátnom rozpočte na tento rok. Bez jeho úpravy ešte počas tejto schôdze by podľa ministra financií Ivana Mikloša došlo k vážnym hospodárskym škodám. Ako priblížil, reálny vývoj je omnoho horší ako pri zostavovaní tohtoročného rozpočtu predpokladala bývalá vládna garnitúra a ministerstvo financií vedené Jánom Počiatkom (Smer-SD).
MÉDIA: Rýchle zlučovanie STV a SRo je hazardom
Snažiť sa o zlúčenie Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) bez analýz a zistenia možných rizík v „extrémne krátkom čase považujeme za hazardovanie s budúcnosťou verejnoprávnych médií na Slovensku“. Uvádzajú to členovia Rady STV vo svojom stanovisku k návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorým sa majú STV a SRo od začiatku budúceho roka zlúčiť do nového verejnoprávneho RTS. Pod stanovisko, o ktorom agentúru SITA informoval sekretariát rady, je podpísaných 13 zo všetkých 15 členov. Medzi podpísanými nie sú uvedení Andrej Miklánek a Ivan Podstupka.
Rada nespochybňuje, že STV treba ozdraviť, no zlúčenie oboch médií by podľa nej „najmä pre Slovenský rozhlas znamenalo po viac než osemdesiatich rokoch jeho existencie stratu tradície i vybudovaného kreditu“. Členovia Rady STV nevylučujú možnosť prípadného zlúčenia SRo a STV v budúcnosti. Považujú ho však za dlhodobý proces, pri ktorom treba akceptovať špecifiká oboch médií. Predložený návrh zákona označila Rada STV za „nepripravený, z pohľadu výhodnosti argumentačne nepodložený a legislatívne nedotiahnutý. Jeho prijatie Národnou radou SR by preto znamenalo vysoký faktor rizika pre stratu nezávislosti i pre budúcnosť verejnoprávneho vysielania na Slovensku“. Myslia si totiž, že návrh zákona o RTS by znamenal zmenu dvoch verejnoprávnych inštitúcií na jednu štátnu. Priniesol by „faktickú stratu ich programovej a politickej nezávislosti“ a jeho prijatie by „znamenalo našu rezignáciu na demokratické mechanizmy“. Návrh zákona je podľa členov Rady STV „v rozpore s celoeurópskou tendenciou odpútavať médiá verejnej služby od závislosti na štáte“. Sú presvedčení, že „navrhované kroky sa nestretnú s pozitívnym ohlasom inštitúcií ako sú EBU či Rada Európy“.
„Zlučovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je proces mimoriadne náročný a v európskom kontexte zriedkavý, preto sa pri ňom nemožno odvolávať na skúsenosti z iných krajín“. Väčšina zo spojených verejnoprávnych vysielateľov rozhlasu a televízie totiž vznikla historicky, keď popri rozhlase začala vysielať aj televízia a následne sa už neoddelili, tvrdia ďalej členovia rady. Pripomínajú, že ministerstvo kultúry ich počas pripomienkovania návrhu neoslovilo. Napriek tomu prijala rada k návrhu stanovisko. Návrh zákona o RTS v stredu 3. novembra schválila vláda a vzápätí sa dostal do parlamentu.
Rada STV nepopiera legitímnosť úvah o zlúčení STV a SRo. Chýba jej však odborná diskusia. Návrh zákona je „šitý ‚horúcou ihlou‘, jeho predkladacia správa argumentačne nepodložená a mnohé z paragrafov iba mechanicky prevzaté z už platných zákonov a často v kontradikcii s inými ustanoveniami“. Podľa rady môže mať aplikácia takto nepripraveného zákona na rozhlas aj televíziu fatálny dopad. Tvrdí, že neobstoja ani argumenty o ekonomickej výhodnosti zlúčenia. „Vytvorenie spojeného subjektu RTS ešte neznamená ‚zastavenie zadlžovania verejnoprávneho vysielania‘ – na to by bolo potrebné vytvoriť celý systém nového modelu financovania verejnoprávnych médií. A pre jeho účinnosť nie je potrebné spájať rozhlas a televíziu do jednej inštitúcie.“
Rada STV upozorňuje na rozdielnu pozíciu STV a SRo. „Kým SRo si za desaťročia vybudoval vysokú počúvanosť, dôveryhodnosť a poslucháčsku lojalitu, STV zápasí s problémom klesajúcej sledovanosti a oslabovaním spoločenskej vážnosti.“ Ako ďalej tvrdí, „je nepochybné, že Slovenská televízia musí prejsť procesom ozdravenia – ten však fúzia s rozhlasom nevyrieši. Naopak, zatiahne rozhlas do existenčných problémov televízie a spôsobí stratu jeho kredibility. Aj z týchto dôvodov považujeme návrhy na násilné zlúčenie rozhlasu a televízie – a že ide o násilné zlúčenie svedčia stanoviská nielen riaditeľov oboch inštitúcií, ale aj väčšiny zamestnancov – najmä v takom krátkom čase a bez zodpovedajúcej legislatívnej prípravy za ohrozujúce ich budúcu existenciu“.