BRATISLAVA 29. mája (WEBNOVINY) –
Kandidáti:
Jana Bajánková, Štefan Baláž, Fedor Benka, Igor Burger, Dana Bystrianská, Eva Cvengová, Rudolf Čirč, Gabriela Dúbravková, Milan Ďurica, Jozef Janík, Richard Molnár, Viera Petríková, Alena Poláčková, Lenka Praženková, Stanislav Sojka, Andrej Stachovič, Peter Straka, Peter Šamko, Boris Tóth, Jozef Turza, Ján Vanko a Imrich Volkai.
Richard Bureš a Vladimír Pribula sa kandidatúry vzdali.
Súčasní členovia:
Juraj Sopoliga, Igor Burger, Jana Bajánková, Gabriela Šimonová, Ján Burik, Ida Hanzelová, Mária Usačevová a Jozef Janík.
Hanzelová a Sopoliga kandidovať nemohli, lebo už boli opakovane zvolení sudcami za členov súdnej rady.
Sudcovia poznajú šéfovho favorita
Harabin poslal sudcom list, v ktorom im prezradil, koho bude voliť za členov súdnej rady. Určite nemám problém verejne napísať, že budem krúžkovať napríklad jedného z najlepších a najskúsenejších sudcov na trestné právo s federálnymi skúsenosťami – Igora Burgera,“ uvádza sa v liste.
Harabinovu dôveru má aj exministerka spravodlivosti Viera Petríková či prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska.
Okrem ôsmich zástupcov sudcov sú v rade traja nominanti parlamentu, traja nominanti vlády a traja nominanti prezidenta. Predsedom rady je podľa ústavy predseda Najvyššieho súdu SR, teda v súčasnosti Štefan Harabin. Funkčné obdobie súčasných členov rady zvolených sudcami sa končí 28. júna.
Nezhody pre volebný čas
V Bratislavskom kraji mal voči pripravenému spôsobu volieb výhrady predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin. Do volebnej miestnosti, ktorú si prenajali v priestoroch SAV na bratislavskej Patrónke, prišlo v úvode volieb približne 90 sudcov.
V celom obvode môže hlasovať 259 sudcov. „Zhromaždenie sudcov zvolilo päťčlennú krajskú volebnú komisiu,“ uviedol pre agentúru SITA predseda Sudcovskej rady Krajského súdu v Bratislave Marián Trenčan.
Harabin na adresu Trenčana v pondelok vyhlásil, že si svojvoľne upravil čas konania volieb od 11:00 do 14:00, čo by podľa neho znemožnilo voliť sudcom, ktorí pojednávajú. Harabin vyhlásil voľby na 11:00, ich koniec nebol stanovený. Podľa jeho názoru majú byť do 24:00. Rovnaké stanovisko mala aj predsedníčka Hlavnej volebnej komisie Jana Serbová. „Samozrejme budeme rešpektovať stanovisko predsedníčky hlavnej volebnej komisie,“ povedal Trenčan pre agentúru SITA, takže voľby budú až do polnoci.
Pôvodné obmedzenie hlasovania súviselo s tým, že si naň prenajali aulu na Patrónke, do ktorej sa podľa Trenčana zmestia všetci sudcovia. Musia za ňu platiť, preto ju nechceli na celý deň. Aj toto napokon vyriešili – v aule sa bude hlasovať len v čase dohodnutého prenájmu, potom sa presunú do inej miestnosti v rovnakej budove. „Volebný akt sa premiestni z veľkej auly do menšej zasadačky cez chodbu, čo je len pár metrov. Aula sa musí prenajímať, stojí to nejaké finančné prostriedky, takže z úsporných dôvodov to bude v menšom priestore,“ vysvetlil Trenčan.
Harabin mal výhrady aj k tomu, že hlasovanie nebude v bratislavskom Justičnom paláci. „Nemôžem sa ubrániť pocitu, že je to dobre organizovaná akcia na zníženie účasti sudcov vo voľbách,“ povedal v pondelok. Postranné úmysly Trenčan odmietol. Názory na umiestnenie hlasovacej miestnosti sa medzi sudcami rôznia. „Myslím si, že je to úplne v poriadku, lege artis (podľa zákona – pozn. SITA). Pán predseda sudcovskej rady prispôsobil ten čas tak, ako vyhlásil pán predseda, teda do 24. hodiny, to bolo jediným problémom. To, že je to v týchto priestoroch, je spôsobené tým, že Krajský súd v Bratislave má skoro 300 sudcov a žiadna miestnosť v Justičnom paláci by takúto kapacitu nebola obsiahla,“ povedala sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Katarína Javorčíková, ktorá je aj v Združení sudcov za otvorenú justíciu.
Opačný názor na zvolené priestory má sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV. Helena Kožíková, ktorá je aj členkou súdnej rady. „Nepovažujem to za štandardné, pretože budova Justičného paláca je dosť veľká. Tam by sme sa boli všetci zmestili do pojednávacej miestnosti 91,“ povedala Kožíková.
Voľby prebehnú podľa starých pravidiel
Nové voľby budú podľa rovnakých pravidiel ako v minulosti – všetci sudcovia budú v jednom volebnom obvode na celom území Slovenskej republiky v tajných voľbách voliť všetkých ôsmich členov súdnej rady. Ústavný súd SR pozastavil ustanovenia novely zákona o sudcoch, ktorá mala zaviesť do volieb regionálny princíp, teda osem jednomandátových volebných obvodov podľa krajov. To by znamenalo, že sudcovia daného kraja by si volili jedného svojho zástupcu.
Súdna rada podľa ústavy predkladá prezidentovi návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov, ako aj návrhy na odvolanie sudcov. Rada
okrem toho rozhoduje o pridelení a preložení sudcov na jednotlivé súdy, predkladá prezidentovi návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR a návrhy na ich odvolanie. Vláde predkladá rada návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch. Členovia rady volia a odvolávajú členov a predsedov disciplinárnych senátov, vyjadrujú sa k návrhu rozpočtu súdov pri zostavovaní štátneho rozpočtu.
Okrem toho súdna rada prerokúva správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov. Do jej pôsobnosti patrí aj schvaľovanie štatútu a rokovacieho poriadku súdnej rady, ako aj organizačného poriadku kancelárie rady. Volí podpredsedu súdnej rady, koordinuje činnosť sudcovských rád, zaujíma stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva či konanie pred súdmi a postavenie sudcov. Zaujíma stanoviská k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva, ktoré sa predkladajú na rokovanie národnej rady a vlády. Rada volí určený počet členov rady Justičnej akadémie.
Súdna rada ďalej po dohode s ministrom spravodlivosti schvaľuje zásady sudcovskej etiky, ako aj povoľovanie práce v domácom prostredí a určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov.