CHORZÓW 15. októbra (WEBNOVINY) – Tréner nového účastníka svetového šampionátu vo futbale Vladimír Weiss prišiel na tlačovú besedu po víťaznom spečatení postupu v poľskom Chorzówe očividne dojatý. Ďakovné formulky a frázy, ktoré nasledovali, keď si vzal slovo, zneli málokedy z úst slovenského športovca úprimnejšie ako práve teraz. „Po prehre so Slovinskom som prežil najťažšie tri dni tejto kvalifikácie. Desať dní som poriadne nespal, možno len tri-štyri hodiny, ale nakoniec to všetko malo význam a teraz prežívam najväčšiu radosť. Možno nám viacerí neverili, ale my sme to dokázali. Hráči išli na dno síl a mali sme aj potrebné šťastie,“ komentoval víťazstvo 1:0 nad Poľskom šťastný tréner reprezentácie Slovenska. Weiss priznal, že po „ukopanom“ postupe v snehovej fujavici v Chorzówe je obzvlášť hrdý na to, že je trénerom slovenskej reprezentácie. „Som pyšný na týchto chlapcov a toto víťazstvo a postup by som chcel venovať nebohej mame. Celkovo sme urobili v tejto kvalifikácii iba jednu chybičku doma so Slovinskom. Druhý mečbal sme však už využili. Toto mužstvo má svoju kvalitu aj svoju budúcnosť a to je podstatné konštatovanie. Futbal je fenomén a ja som rád, že dnes mali radosť z futbalu aj zo života,“ skonštatoval Weiss, ktorý dosiahol postupom na MS 2010 druhý obrovský úspech svojej trénerskej kariéry. V sezóne 2004/05 dosiahol s futbalistami Artmedie Petržalka postup do hlavnej fázy Ligy majstrov a tam s nimi nebol len do počtu.
V šatni postupová radosť, do vzduchu leteli Weiss i Hipp
Radosť, spontánne výkriky a oslavy. Tak vyzerala atmosféra po skončení stretnutia 3. skupiny kvalifikácie o postup na futbalové majstrovstvá sveta 2010 v Juhoafrickej republike Poľsko – Slovensko (0:1). Úspešný káder, ktorý sa po prvý raz kvalifikoval na záverečný šampionát v histórii samostatnosti, ocenil tvorcov úspešného slovenského orchestra – hlavného trénera Vladimíra Weissa st. a jeho asistenta Michala Hippa. Obaja ihneď po príchode do šatne vďaka svojim zverencom niekoľkokrát vyleteli do vzduchu.
„Nie je sa prečo čudovať. Atmosféra je tu úžasná. Je to zmes radosti, spokojnosti, osláv a aj plaču. Akosi si stále úplne neuvedomujeme, čo sme dosiahli,“ povedal bezprostredne po stretnutí obranca Ján Ďurica, ktorý zažil jeden zo svojich najťažších zápasov v kariére. A to nebol ani na ihrisku. Pre trest za dve žlté karty totiž nemohol duel v Chorzówe absolvovať a len ťažko prežíval nervozitu, že nemohol na trávniku priamo pomôcť mužstvu. „Bolo to neuveriteľne náročné. Najmä v druhom polčase, keď sme boli pod tlakom. Chvalabohu pri nás stálo šťastie a podržal nás brankár Ján Mucha.“
v
Niektorí slovenskí futbaloví reprezentanti boli po stretnutí, vzhľadom na to, čo dokázali, až príliš pokojní. „Akosi si stále neuvedomujem, čo sme teraz dosiahli,“ unisono vyhlásili Peter Pekarík aj Ján Mucha. Najmladším hráčom, ktorý sa podieľal na úspechu, bol syn trénera Vladimír Weiss ml. „Sme veľmi šťastní. Otec mi osobitne negratuloval, na to teraz nebol čas. Ocenil však každého jednotlivca, tešil sa so všetkými hráčmi spoločne,“ uviedol stredopoliar Manchestru City.
Kapitánsku pásku mal v kľúčovom dueli na ramene Marek Hamšík, ktorý taktiež bojovným výkonom prispel k trom bodom. Vďaka nim si vybojovalo Weissovo mužstvo v chladnom a zasneženom Chorzówe účasť na majstrovstvách sveta, ktoré sa budú hrať v horúcom juhoafrickom podnebí. „O našom postupe rozhodol tímový duch,“ vyslovil svoj názor kapitán Hamšík.
SITA