Mutácie vírusu SARS-CoV-2 spôsobujú v rôznych krajinách rôzne problémy. Na Slovensku sa najviac „uchytil“ britský kmeň označovaný ako B.1.1.7, ktorý mal byť už podľa prvotných informácií infekčnejší.
Autority už v decembri minulého roka verejnosť upokojovali, že nebezpečnejší nie je, napriek tomu bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) ešte koncom januára 2021 tvrdil, že za nezlepšujúcu sa situáciu v nemocniciach môže práve táto mutácia.
Nová teória o vzniku mutácií mení pohľad na očkovanie. Vedec Celec vysvetľuje, v čom spočíva riziko
Podľa najnovšieho britského výskumu publikovaného v odbornom magazíne Lancet sa však medzi horšími príznakmi ochorenia COVID-19 a britským kmeňom koronavírusu žiadna spojitosť nenašla.
Klinická závažnosť
Aktuálne nové mutácie vírusu SARS-CoV-2 spôsobujú obavy skôr v súvislosti s otázkou, či budú vakcíny proti ochoreniu COVID-19 účinné aj voči všetkým mutáciám, ako uvádza Medical News.
Vedci z The University College London sa preto zamerali na podrobný výskum vo svete rozšíreného britského kmeňa, opísali nielen jeho vznik, ale aj vírusovú charakteristiku a klinickú závažnosť.
Rekonštrukcia začiatku COVID pandémie. Šanca, že z toho bude epidémia, bola veľmi malá
Aj keď mutáciu B.1.1.7 porovnali s ostatnými variantmi, neobjavili žiadne dôkazy o tom, že medzi ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 či smrťou a týmto kmeňom existuje akákoľvek súvislosť.
Novembroví a decembroví pacienti
Aby výskumníci lepšie pochopili, ako sa variant B.1.1.7 šíri, a teda aj jeho účinky na ľudskú populáciu, skúmali genomické vlastnosti a klinické výsledky spojené s kmeňom B.1.1.7 u pacientov prijatých do nemocnice.
Posudzovali tiež, či medzi hospitalizovanými pacientmi s infekciou B.1.1.7 a tými, ktorí boli infikovaní predchádzajúcimi kmeňmi koronavírusu, bol rozdiel vo vírusovej náloži. Výsledky potvrdili očakávané.
Išlo konkrétne o pacientov z dvoch nemocníc, ktorí boli hospitalizovaní od 9. novembra do 20. decembra 2020. Ich vzorky, ktoré najprv PCR testy potvrdili ako pozitívne, následne sekvenovali.
Infekčnejší kmeň
Z celkovo 341 pecientov s pozitívnymi výsledkami na SARS-CoV-2 malo 58 percent britskú mutáciu, zvyšných 42 percent teda, logicky, malo inú infekciu. Vzorky s kmeňom B.1.1.7 mali iba vyššiu vírusovú nálož ako ostatné vzorky.
Britský kmeň bol takisto vo väčšej miere zastúpený u mladších ľudí, čím sa definitívne potvrdzuje vyššia infekčnosť. Kvôli vyššiemu počtu nakazených teda mohlo byť v nemocniciach viac ľudí.
Britskí lekári môžu na domácu liečbu COVID-19 predpisovať nový liek. Na to, že pomáha, prišli náhodou
Dôvodom zlej situácie v nemocniciach ale nebol britský kmeň kvôli tomu, že mali vďaka nemu ľudia horší priebeh ochorenia. Štatisticky sa ním len nakazilo viac ľudí, takže viac ich muselo byť aj hospitalizovaných.
Bol skutočne na vine?
Keďže sa však z Británie dovezený vírus šíril viac medzi mladšími ročníkmi, za enormne vysoký počet hospitalizovaných a hlavne ľudí pripojených na umelej pľúcnej ventilácii (UPV) zrejme nemohol.
Viac o téme: Koronavírus
K podobnému záveru dospeli aj britskí vedci v súvislosti s nemocnicami v Spojenom kráľovstve. Dôvodom zlej situácie v slovenských nemocniciach počas januára je skôr uvoľnenie opatrení pred Vianocami, ako tvrdia analytici projektu Dáta bez pátosu.
