Pár desiatok ľudí rozhoduje o tom, medzi koho sa prerozdelí viac ako miliarda eur ročne z verejných zdrojov za lieky. Títo ľudia však neprechádzajú verejným výberovým konaním a nemusia zverejňovať svoje konflikty záujmov.
Štátny proces rozhodovania o dotovaní cien liekov, takzvaná kategorizácia, trpí nedostatočnou transparentnosťou a profesionalitou, čo zvyšuje riziko korupčného alebo neefektívneho použitia verejných prostriedkov. Konštatovala to mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) vo svojej štúdii.
„Pár desiatok ľudí de facto rozhoduje o tom, medzi koho sa prerozdelí viac ako miliarda eur ročne, ktoré poisťovne preplácajú z verejných zdrojov za lieky. Títo ľudia neprechádzajú verejným výberovým konaním, nemusia zverejňovať svoje konflikty záujmov a nakoniec ani len nie sú za svoju prácu platení,“ poznamenali zástupcovia TIS.
Konflikty sa nezverejňujú
Kľúčovými orgánmi v procese sú kategorizačná komisia a poradná skupina pre farmakoekonomiku. Zápisnice z ich konaní však podľa TIS väčšinou neobsahujú argumenty členov pri rozhodovaní, obzvlášť pri pozitívnom rozhodnutí. Pri rozdielnych názoroch členov nie sú dôvody zverejnené.
Nie sú zverejnené ani životopisy členov skupiny pre farmakoekonomiku. Pritom odporúčania tejto úzkej, päťčlennej skupiny sú stopercentne kopírované v odporúčaniach kategorizačnej komisie.
„Hoci konanie členov má dopad na verejné financie dlhé roky dopredu, životopisy bývalých členov ani len samotné ministerstvo, ktoré ich do funkcií menovalo, nearchivuje a teda ani nesprístupňuje,“ upozornila mimovládka.
Konflikty záujmov členov sa povinne nahlasujú len ministerstvu zdravotníctva. „Nie sú však zverejňované, preto je ťažká verejná kontrola takýchto prehlásení. Zvyšuje to aj zaviazanosť členov voči ministrovi,“ dodala TIS.
Farmafirmy neodhadli spotrebu liekov
Otázna je podľa mimovládky aj kvalita odhadov spotreby liekov farmafirmami, ktoré obsahujú žiadosti posudzované komisiami.
„Pri náhodnom výbere ôsmich liekov kategorizovaných v roku 2013 až šesť z nich nad- či podstrelilo reálnu spotrebu o dva roky neskôr o aspoň 50 percent. Najväčšie odchýlky sme našli pri liekoch, kde firmy odhadli spotrebu troj-, resp. až 8-násobne menšiu, ako bola v skutočnosti. Pri nich to znamená o desiatky tisíc eur vyššie náklady, ako odborníci očakávali,“ informovala mimovládka.
Štúdia Transparency skúmala 265 konaní o zaradení liekov do kategorizácie za roky 2013 až 2015. Tri štvrtiny z nich skončili pozitívnym rozhodnutím. Najčastejšie išlo o lieky na tráviaci systém, rakovinu a liečenie chorôb nervového systému.
Najviac úspešných konaní za to obdobie mali spoločnosti Boehringer Ingelheim, Krka a Servier.
Posilnením transparentnosti a profesionality kategorizácie môže podľa Transparency International Slovensko ministerstvo zdravotníctva zvýšiť početnosť efektívnych rozhodnutí o úhrade liekov, a tým aj zvýšiť dôveryhodnosť procesu pre verejnosť.
Ministerstvo: Celý proces kategorizácie zverejňujeme
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) zásadne odmieta konštatovania TIS o nedostatočnej transparentnosti či neprofesionalite. Podľa vyjadrení ministerstva rezort intenzívne zavádza do systému nástroje, ktoré sprehľadnia celý mechanizmus fungovania liekovej politiky.
Kľúčovými faktormi zostáva podľa stanoviska čistota nastavenia procesu kategorizácie, efektívnosť a hospodárne nakladanie s verejnými financiami.
Celý proces kategorizácie je podľa ministerstva zverejnený na webe MZ SR, vrátane životopisov členov kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady.
Deklarácie členov odborných skupín a zamestnancov MZ SR, ktorí aktívne pracujú v liekovej politike, ako aj v procese kategorizácie o tom, že nie sú v konflikte záujmov, sa zverejňujú podľa ministerstva len vtedy, ak minister zdravotníctva rozhodne o ich vylúčení z kategorizačnej komisie alebo rady.
„Napokon, úroveň kategorizácie liekov hodnotila v roku 2014 aj štúdia Value in Health. Zo šestnástich krajín OECD len päť krajín splnilo podmienky transparentnosti, medzi nimi aj Slovensko,“ uviedlo ministerstvo.
Opatrenia zavádzajú postupne
Ministerstvo zdravotníctva pripravilo novelu zákona o liekoch, ktorá je tiež výrazným krokom k tomu, aby sa eliminovala neprehľadnosť a predovšetkým nedostupnosť liekov pre pacientov.
Opatrenia, ktoré ministerstvo zdravotníctva pripravuje a postupne realizuje, je však možné podľa rezortu uvádzať do praxe iba postupne. Ide totiž o dôležité a zásadné zmeny, ktorým musí predchádzať odborná diskusia, ktorú MZ SR pri všetkých doterajších zmenách aplikovalo.
„Je to trend, ktorý budeme aj naďalej uplatňovať,“ dodalo ministerstvo.
