AKTUALIZÁCIA – Aj v súčasnosti v slovenskom zdravotníctve pracujú také sestry, ktoré majú priemernú hrubú mesačnú mzdu od 405 do 500 eur (2 %), či dokonca menej ako 405 eur (1 %).
Nízka mzda, prepracovanosť a minimálna podpora zamestnávateľov pri sústavnom vzdelávaní. To sú hlavné dôvody nespokojnosti sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila v štvrtom kvartáli minulého roka Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA).
Prieskum, o ktorého výsledkoch informovali zástupcovia komory vo štvrtok na tlačovej konferencii, sa uskutočnil formou písomných dotazníkov od 1. októbra 2016 do 31. decembra 2016 na reprezentatívnej výskumnej vzorke 2298 sestier, z toho 2205 žien a 93 mužov.
Viac ako tri štvrtiny opýtaných sestier (1734) nie je spokojných so svojou mzdou v porovnaní s výkonom odborných pracovných činností. Iba tri percentá sestier je rozhodne spokojná so svojou mzdou, respektíve skôr spokojná (19 %), zvyšné sestry sa nechceli vyjadriť k svojmu platu.
Podpriemerná mzda
„Z prieskumu vyplýva, že väčšina sestier na svojej výplatnej páske nevidela priemernú mzdu v slovenskom hospodárstve, ktorá v minulom roku dosiahla 912 eur. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dlhodobo upozorňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na to, že ak chce doplniť chýbajúce tisíce sestier v systéme, potrebuje ich motivovať jednak úpravou mzdového ohodnotenia, zlepšením pracovných podmienok, ako aj zvýšením spoločenského statusu,“ konštatovala prezidentka SK SaPA Iveta Lazorová.
Najviac sestier má podľa nej priemernú hrubú mesačnú mzdu v rozmedzí 601 až 700 eur (21 %), pričom 19 % sestier má priemerný plat od 701 do 800 eur, 19 % sestier od 801 do 900 eur a 11 % sestier od 501 do 600 eur.
Podľa zverejnených informácií aj v súčasnosti v slovenskom zdravotníctve pracujú také sestry, ktoré majú priemernú hrubú mesačnú mzdu od 405 do 500 eur (2 %), či dokonca menej ako 405 eur (1 %).
Normatívy sa nedodržiavajú
Prieskum ďalej potvrdil prepracovanosť sestier, na čo dlhodobo upozorňuje komora sestier. Ako uviedol člen Prezídia a Rady SK SaPA Milan Laurinc, až 45 % oslovených sestier sa vyjadrilo, že sa nedodržiava príslušná norma počtu sestier a pôrodných asistentiek k počtu hospitalizovaných pacientov na ich pracovisku.
Ďalších 27 % opýtaných sa nechcelo vyjadriť k tejto téme.
Sestry majú v službách nedostatok pomocného personálu, keďže 36 % z nich sa vyjadrilo, že v každej službe na ich pracovisku nie je minimálne jeden zdravotnícky asistent, respektíve sanitár, ďalších 17 % sa nechcelo vyjadriť k tejto téme.
Väčšina sestier okrem bežných služieb musí odpracovať aj nadčasy. Ako vyplýva z prieskumu, najviac sestier mesačne v priemere odpracuje pre zamestnávateľa od 11,5 do 23 hodín (30 %), pričom ďalších 27 % sestier robí menej ako 11,5 hodín nadčasov, 13 % sestier mesačne odpracuje od 23 do 34,5 hodín, 8 % sestier odpracuje viac ako 34,5 hodín.
Iba necelá štvrtina sestier mesačne nemusí vykonávať nadčasy. Podľa Laurinca len tretine sestier zamestnávateľ prepláca nadčasovú prácu (30 %), väčšina sestier čerpá náhradné voľno za prácu nadčas podľa dohody so zamestnávateľom (45 %), sú aj také sestry, ktoré si môžu čerpať náhradné voľno za prácu nadčas výlučne podľa nariadenia zamestnávateľa (25 %).
Ako v necivilizovanej spoločnosti
Pracovné podmienky sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku podľa Laurinca nesvedčia o tom, že pracujú v krajine európskeho spoločenstva, ktorá v súčasnosti ekonomicky prosperuje a životná úroveň obyvateľstva rastie.
Ako pokračoval, mnohé zdravotnícke aj nezdravotnícke zariadenia, v ktorých sestry a pôrodné asistentky pracujú, nespĺňajú ani základné predpoklady civilizovanej spoločnosti.
„Sestry a pôrodné asistentky, sú v rámci šetrenia zamestnávateľov nútene uspokojiť sa aj so zníženým komfortom pracovného prostredia – napríklad počítačové vybavenie pracovísk prioritne pre lekárov, kupovanie hygienických potrieb (toaletný papier), spoločné šatne pre mužov a ženy (týkajúce sa len nelekárskeho personálu),” vysvetlil člen Prezídia a Rady SK SaPA.
Zamestnávatelia ignorujú vzdelávania
Sestry a pôrodné asistentky taktiež trápi to, že zamestnávateľ im nielenže nepomáha s povinnosťami sa sústavne vzdelávať, ale naopak im ani nevychádza v ústrety.
Ako uviedol prezident Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek Trnava František Naňo, väčšine sestier zamestnávateľ nehradí náklady spojené s ubytovaním, konferenčné poplatky a cestovné náklady (58 %), vyjadriť sa k tejto téme nechcelo 8 % opýtaných.
„Až 42 % sestier a pôrodných asistentiek sa vyjadrilo, že nemajú možnosť na základe Zákonníka práce využívať päť dní pracovného voľna s náhradou mzdy na sústavné vzdelávanie, pričom ďalších 14 % dotazovaných sa k danej otázke nechcelo vyjadriť,“ dodal Naňo.
Až 83 % sestier a pôrodných asistentiek si myslí, že sú dostatočne pripravené prevziať zodpovednosť za samostatné vykonávanie špecializovaných pracovných činností.
„Drvivá väčšina oslovených sestier, konkrétne 95 %, si myslí, že úpravou kompetencií sestier a pôrodných asistentiek by malo dôjsť aj k úprave ich miezd. Väčšina sestier, a to 81 %, si taktiež myslí, že je potrebná zmena legislatívy a úprava, respektíve vytvorenie kompetencií sestier a pôrodných asistentiek,“ dodala prezidentka Lazorová.
Ministerstvo: Prostredie sa zlepšuje
Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová v reakcii poznamenala, že súčasné vedenie ministerstva od samého počiatku aktívne komunikuje s komorou sestier, komora je zároveň súčasťou pracovných tímov viacerých projektov.
Ministerstvo zdravotníctva vníma mzdu, a takisto pracovné podmienky, ako dôležité motivačné faktory na všetkých úrovniach zdravotníckych pracovníkov.
„V tomto roku investujeme prostredníctvom kapitálových výdavkov do slovenských nemocníc 70 miliónov eur, rovnako plánujeme pokračovať s investíciami aj v nasledujúcich rokoch. Takisto je na modernizáciu zdravotníckych zariadení vyčlenených 140 mil. eur z európskych fondov. Tieto finančné prostriedky jednoznačne pomôžu zlepšiť prostredie tak pacientom, ako aj zdravotníckym pracovníkom,“ uviedla Eliášová.
Mzdy sestier rástli rýchlejšie
Ako ďalej konštatovala, mzdy sestier v posledných rokoch rástli rýchlejšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve.
„V súčasnosti je v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva priemerná hrubá mesačná mzda sestry takmer 1 100 eur,“ dodala Eliášová s tým, že presadzovanie princípu zásluhovosti v oblasti odmeňovania zdravotníckych pracovníkov, teda nielen sestier, je ukotvené aj v programovom vyhlásení vlády.
Príprava vyhlášky, ktorá bude komplexne definovať kompetencie zdravotníckych pracovníkov, je vo finálnej fáze a čoskoro pôjde do legislatívneho procesu. „V súvislosti s úpravou kompetencií je rezort pripravený diskutovať aj otázky finančného ohodnotenia,“ uzavrela hovorkyňa.
