Idea však stále nie je naplnená v plnej miere. I tak však ušetril milióny.
Ani po 10 rokoch nie je idea elektronického zdravotníctva naplnená v plnej miere. V poslednom období však prišlo k pozitívnemu pokroku. Takto hodnotí stav eZdravia Najvyšší kontrolný úrad.
„Tento – doteraz nie príliš úspešný – príbeh informatizácie verejnej správy ukázal na zlyhanie projektového riadenia eZdravia na všetkých úrovniach rezortu zdravotníctva, ale aj štátu,“ zhrnul úrad.
Všetky zmeny týkajúce sa posunu termínov aj obsahu projektu odsúhlasovali kolektívne riadiace štruktúry. A bez toho, aby sa vyvodzovala osobná zodpovednosť za nedodržanie termínov, finančných rámcov či hodnoty projektu.
NKÚ opätovne zdôraznil, že bez vyvodzovania osobnej zodpovednosti za nehospodárne, neefektívne a neúčelné vynakladanie zdrojov – čo sa dialo aj v prípade tohto projektu – je vysoko pravdepodobné, že ambiciózne ciele Koncepcie informatizácie spoločnosti ostanú len papierovými cieľmi a nie požadovanou realitou.
Občania sa do zdravotnej knižky nenahlasujú
Systém elektronického zdravotníctva eHealth, od roku 2017 nazvaný eZdravie, sa výrazne rozbehol až v roku 2018. Pomohli mu opatrenia vykonané vedením Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) po audite, ktorý kontrolóri realizovali v roku 2015.
Výsledkom opatrení bolo zrušenie zámeru zabezpečiť prístup do eZdravia prostredníctvom nového elektronického preukazu poistenca. Nahradí ho prístup cez platný občiansky preukaz s elektronickým čipom. „Len tento krok priniesol úsporu verejných financií na úrovni 53,7 mil. eur,“ upozornil NKÚ.
V septembri 2018 bolo z troch miliónov vydaných OP s elektronickým čipom certifikovaných 436,7 tis. pre aktívny prístup do systému. Teda bezmála 15 % občanov mohlo využívať OP aj ako elektronickú zdravotnú knižku.
V polovici októbra bolo oficiálne evidovaných 7 769 pokusov o prihlásenie do elektronickej zdravotnej knižky. To tvorí len 1,8 % z počtu poistencov s certifikovaným OP. Voči vydaným preukazom s elektronickým čipom tak ide len o 2,6 promile.
Úspory budú menšie, ako sa čakalo
Do eZdravia bola v treťom štvrťroku 2018 pripojená viac ako polovica poskytovateľov a zdravotníckych pracovníkov. Podľa kontrolórov sa tento stav môže v tomto roku zvýšiť vďaka definitívnej zákonnej povinnosti pripojiť sa do systému od januára 2019.
Projekt bol v závere roku 2018 v rutinnej prevádzke (napr. elektronická zdravotná knižka, eVyšetrenie, eRecept). Stále však nebol plne funkčný. Výzvou do budúcna je konsolidácia registrov, aktívna podpora využívania elektronických služieb zo strany lekárov, poistencov, či vybudovanie centra pre informačnú bezpečnosť prevádzky celého systému.
eZdravie meškalo niekoľko rokov. Negatívne vplyvy oneskoreného uvedenia do prevádzky boli vyčíslené na viac ako 100 mil. eur. Do ukončenia kontroly NKÚ SR na vývoj, realizáciu a implementáciu eZdravia vynaložil rezort zdravotníctva 123,3 mil. eur.
V rokoch 2019 až 2021, kedy má prísť k plnému nasadeniu eZdravia, sa plánuje použiť ešte ďalších takmer 57 mil. eur.
Analýza NKÚ ukázala, že pôvodne predpokladané ekonomické benefity sa nepodarí dosiahnuť.
Podľa pôvodnej koncepcie z roku 2009 malo byť ku koncu roka 2018 vydaných 138 mil. elektronických receptov a zrealizovaných 208,0 mil. elektronických záznamov o vyšetrení. Prínosy mali dosiahnuť 803,9 mil. eur pri nákladoch 119 mil. euro.
„Systém neposkytuje funkcionalitu medzinárodnej interoperability a dnes tak nemôže byť optimálnym prínosom v zdravotnej agende európskeho spoločenstva,“ upozornil NKÚ.
NCZI: Systém ušetril 54 mil.iónov eur
Momentálne systém eZdravie používa vyše 66 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a 13-tisíc lekárov zapisuje záznamy z vyšetrení a predpisuje erecepty. ,,Sme radi, že aj NKÚ skonštatoval, že eZdravie sa výrazne rozbehlo v roku 2018 a podarilo sa nám na základe jeho odporúčaní a prijatých opatrení ušetriť 54 miliónov eur,“ doplnil generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.
,,Okrem toho môžeme ako veľmi úspešné hodnotiť dve kľúčové funkcionality systému, a to eRecept a eVyšetrenie,“ dodal šéf NCZI. Podľa neho vyše bolo doteraz predpísaných 63 miliónov eReceptov a 19 miliónov záznamov z vyšetrení.
V tomto roku NCZI pokračuje v zavádzaní ďalších funkcionalít systému. Po elektronickom objednávaní pacientov na vyšetrenie sa elektronizácia dotkne aj záznamov z laboratórnych vyšetrení, tzv. eLabu. Do praxe sa dostal aj pacientsky sumár.
,,Naším cieľom je, aby výhody systému pociťovali v rýchlejšej a kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti pacienti a lekári i ostatní zdravotnícki pracovníci v lepšej informovanosti o svojich pacientoch a následnej úspešnejšej liečbe,“ uzavrel Blaškovitš.
