Stanovisko Finančnej správy SR, ktoré si vyžiadal verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, podľa neho potvrdzuje vážne limity štátu pri kontrole hotovostných platieb vyberaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti od pacientov. Ako ombudsman zdôraznil, finančná správa uviedla, že podnety na možné neevidovanie alebo nezdanenie poplatkov preveruje od fyzických osôb aj od samosprávnych krajov.
Obmedzená prax
Zároveň však pripustila, že vzhľadom na špecifiká zdravotnej starostlivosti vo väčšine prípadov nepovažuje miestne zisťovanie za reálne vykonateľné. Ako dôvody podľa Dobrovodského uvádza najmä naviazanie služby na konkrétny zdravotný stav pacienta, dlhý časový odstup medzi objednaním a vyšetrením, absenciu odporúčania od všeobecného lekára, ako aj nemožnosť zabezpečiť prítomnosť dvoch pracovníkov finančnej správy priamo v ambulancii.
Lekári si od pacientov pýtajú neoprávnené poplatky. Štát musí podľa Dobrovodského ihneď konať
„Ak kontrolný orgán sám konštatuje, že v praxi len veľmi obmedzene dokáže preverovať zdaňovanie poplatkov v ambulanciách, ide o vážny signál. Pacient nemôže zostať jediným nositeľom dôkazného bremena v systéme, ktorý má chrániť jeho základné právo,“ zdôraznil Dobrovodský.
Vykonané kontroly
Ďalej poukázal na to, že podľa dostupných údajov Finančná správa SR v roku 2025 evidovala 35 podnetov týkajúcich sa možného nezdanenia poplatkov, pričom kontrolu evidencie tržieb vykonala len u piatich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V troch prípadoch bolo zistené porušenie zákona. Mimo podnetov boli v tom istom roku vykonané ešte tri kontroly, z toho v jednom prípade so zisteným porušením zákona.
Za obdobie rokov 2020 až 2025 Finančná správa SR vykonala celkovo 51 miestnych zisťovaní, pričom v 22 prípadoch bolo zistené porušenie zákona. Všetky tieto zistenia však podľa ombudsmana pochádzali z kontrolnej akcie v roku 2020 zameranej na povinnosť používať pokladnicu e-kasa.
Postavenie pacienta
Verejný ochranca práv v tejto súvislosti zdôraznil, že finančná správa doposiaľ nevykonávala špecifickú analýzu nezdaňovania poplatkov vyberaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti od pacientov a nevypracovala ani osobitné metodické usmernenie pre kontrolu podnikateľov v oblasti zdravotnej starostlivosti.
KDH upozorňuje na porušovanie práv pacientov, chystá legislatívnu zmenu - VIDEO
„Tieto zistenia zapadajú do širšieho obrazu, ktorý opisuje mimoriadna správa. Problém poplatkov v zdravotníctve nie je len otázkou nejasnej právnej úpravy, ale aj otázkou účinnosti dozoru. Ak kontrolné mechanizmy nedokážu efektívne zachytiť a preveriť podozrenia z neoprávnených platieb, ochrana základného práva zostáva formálna,“ skonštatoval Dobrovodský.
Doplnil, že podľa stanoviska Finančnej správy SR podnet občana sám osebe nepredstavuje doklad ani informáciu evidovanú v systéme e-kasa, a preto ho nemožno priamo využiť ako dôkaz pri kontrole poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Takýto výklad podľa verejného ochrancu práv ešte viac oslabuje postavenie pacienta.
Spresnenie právnej úpravy
Z uvedených dôvodov je podľa verejného ochrancu práv nevyhnutné, aby sa Národná rada SR, vláda a príslušné orgány verejnej moci otázkou poplatkov v zdravotníctve zaoberali systémovo. Potrebné je pritom nielen spresniť právnu úpravu, ale aj posilniť výkon dozoru, zjednotiť metodiku kontrolných orgánov a vytvoriť mechanizmy, ktoré budú schopné účinne chrániť pacienta pred neoprávnenými platbami.
„O poznatkoch, ktoré som získal z listu Finančnej správy SR budem dodatočne informovať Národnú radu SR a ministra financií,“ dodal Dobrovodský.
Ombudsman ešte v apríli upozornil, že lekári si od pacientov pýtajú poplatky, na ktoré nemajú právo a štát musí v tejto súvislosti konať. Dobrovodský preto predložil parlamentu mimoriadnu správu. V nej upozorňuje na závažné systémové nedostatky v oblasti poplatkov v zdravotníctve. Zistenia podľa jeho slov nasvedčujú tomu, že sú porušované práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia podľa Ústavy SR.
Nedostatky
Informácie v správe, ktorú ombudsman predložil parlamentu, vychádzajú z prieskumu realizovaného z vlastnej iniciatívy verejného ochrancu práv, a tiež z podnetov pacientov. Poukazujú na nedostatky právnej úpravy aj jej uplatňovania v praxi. Dobrovodský podotkol, že právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť nie je absolútne a jeho obsah určuje zákonodarca. Ako však zdôraznil, zároveň platí, že zákonodarca je povinný zabezpečiť, aby právna úprava bola zrozumiteľná, predvídateľná a rešpektovala podstatu tohto základného práva.
Vláda nesmie siahnuť na ochranný limit doplatkov za lieky, varujú Demokrati. Najviac by trpeli starší a vážne chorí pacienti - VIDEO
„Ak právna úprava neumožňuje pacientovi rozpoznať, za čo má platiť a za čo nie, ide o problém ochrany základného práva. Právna neistota v tejto oblasti je neprípustná,“ vyhlásil verejný ochranca práv. Zákonodarca tak podľa správy musí priebežne reagovať na aplikačné problémy. Ak sa totiž neustále opakujú situácie, v ktorých nie je jasné, ktoré plnenia sú hradené z poistenia, ide podľa ombudsmana o signál, že právna úprava potrebuje zmenu.
Systémový problém
Dobrovodský dospel k záveru, že nejde len o ojedinelé zlyhania. Ide podľa neho o systémový problém, keď v praxi dochádza k nezákonnému prenášaniu nákladov zdravotnej starostlivosti na pacientov, vzniku finančných bariér prístupu k zdravotnej starostlivosti a k právnej neistote pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj dozorných orgánov.
Dôležité zistenie je aj to, že právna úprava nie je schopná reagovať na moderné formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. V ambulanciách sa totiž objavujú nové typy služieb a s nimi súvisiace úhrady, s ktorými sa v zákone nepočíta. Podľa Dobrovodského tu vzniká sivá zóna, ktorá umožňuje rozdielny výklad a vytvára sa tak priestor pre spoplatňovanie, ktoré je na hrane zákona.
Ombudsman zdôraznil, že takýto stav nie je dlhodobo udržateľný. Prieskum verejného ochrancu práv ukázal, že právna úprava umožňuje dvojaký výklad toho, či konkrétne plnenie patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, ako aj to, že rovnaké alebo obdobné prípady sú správnymi orgánmi posudzované rozdielne.
